Centrálna porucha sluchu (Central Auditory Processing Disorder – CAPD)

je porucha, keď sa dieťa správa, ako keby poruchu sluchu malo, napriek tomu, že jeho „uši“ (vonkajšie, stredné a vnútorné ucho) fungujú správne. Je to preto, že mozog (temporálna, sluchová oblasť) má ťažkosti porozumieť zvukom a nevie si správne spojiť signály, ktoré dostáva z vnútorného ucha. V tomto prípade platí výrok, že „počujeme“ mozgom a nie našimi ušami. CAPD postihuje 2 – 5 % všetkých detí.

1. Čo spôsobuje CAPD?

Náš mozog sa dá rozdeliť na dve časti (hemisféry) – pravú a ľavú. V oboch sa nachádza spánková (temporálna) oblasť, v ktorej sa spracovávajú zvuky aj reč. Ak dôjde k poškodeniu tejto oblasti následkom choroby (encefalitída, meningitída),  úrazu alebo cievnej mozgovej príhody, dieťa môže mať zníženú schopnosť prepájať si zvuky so spomienkami (nevie, čo počuje), s čím súvisia aj ťažkosti porozumieť reči.

2. Ako môže CAPD ovplyvniť vývin hovorenej reči u nášho dieťaťa?

Nasledujúce ťažkosti sa u detí s CAPD vyskytujú často, nemusia byť však všetky prítomné.

Dieťa s centrálnou poruchou sluchu môže mať problémy:

  • určiť, odkiaľ zvuk prichádza,
  • odpovedať, keď naň ľudia rozprávajú,
  • rozoznať rozdiel medzi zvukmi,
  • rozoznať rozdiel medzi slovami, ktoré znejú podobne,
  • porozumieť, ako jednotlivé vety vytvoria príbeh,
  • sledovať zložitejšie vety,
  • sledovať hovorenú reč, ak hovorí viac ľudí naraz alebo je na pozadí hluk,
  • zapamätať si slová a príbehy (narušená krátkodobá sluchová pamäť).

Okrem toho sa môžu objaviť problémy s čítaním, písaním a gramatikou, ťažkosti s vnímaním melódie a rytmu reči, chápaním výrazu tváre. Niekedy sa objaví slabšia zraková predstavivosť a kolísavosť emócií. Mnohé deti s CAPD majú malú pasívnu aj aktívnu slovnú zásobu.

3. Ako sa dá zistiť, či má naše dieťa skutočne CAPD a nie sú jeho ťažkosti spôsobené inou príčinou?

  • Vyšetrenie sluchu AABR metódou odlíši, či nejde o sluchovú neuropatiu, ktorej príznaky sa niekedy podobajú na CAPD.
  • Vyšetrenie detským psychiatrom vylúči poruchu pozornosti (s hyperaktivitou), ktorá môže ovplyvniť, ako dieťa „dáva pozor“ na zvuky a reč okolo neho.
  • Vyšetrenie logopédom ukáže, či dieťa v správnom poradí skladá hlásky dokopy, aby vytvorilo slová, či si pamätá viacero slov za sebou, či si vie rýchlo spomenúť na slová a vytiahnuť ich z pamäti, keď chce niečo pomenovať, či rozumie hovoreným inštrukciám alebo jazyku ako takému v tichu aj hluku.
  • Vyšetrenie špeciálneho pedagóga, ktorý sa venuje ťažkostiam s písaním alebo čítaním, poukáže na možné poruchy učenia.

4. Ako môžeme nášmu dieťaťu pomôcť?

  • Vyhľadajte odborníka – logopéda a špeciálneho pedagóga, ktorý sa zaoberá problémami s osvojením si jazyka a poruchami učenia.
  • Pouvažujte o zaradení dieťaťa do škôlky pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou alebo škôlky pre deti s poruchou sluchu (v prípade, že dieťa posunkuje).
  • Ak má vaše dieťa vážne problémy vyjadriť sa, uvažujte čo najskôr o používaní alternatívnej formy komunikácie – napríklad posunkového jazyka alebo kartičkového systému.
  • Naučte dieťa relaxovať. To, že nerozumie, o čom ľudia hovoria, môže byť preň veľmi stresujúce.
  • Naučte dieťa slová alebo posunky pre výrazy ako „nervózny“, „stres“, „nahnevaný“, ale takisto slová ako „pokojný“, „cítim sa dobre“, „uvoľnený“, aby vám vedelo naznačiť, ako sa cíti.