znamená, že sa sluch s postupom času zhoršuje. Porovnávajú sa pritom všetky audiogramy, nielen posledné dva.

Zmeny v počutí sa môžu objaviť behom niekoľkých týždňov, mesiacov, ale aj rokov. Dieťa sa môže narodiť so zdravým sluchom a sluch začne strácať až keď je dvoj- alebo trojročné. Nazýva sa to „oneskorený začiatok poruchy sluchu“. Dieťa môže mať na začiatku ľahkú poruchu sluchu, ktorá sa postupne zhorší až na ťažkú poruchu sluchu. Niektoré deti s jednostrannou poruchou sluchu začnú strácať časom sluch aj na druhom uchu.

Progresívna neznamená, že sluch musí neustále a plynulo klesať. V niektorých prípadoch klesne a potom sa ustáli. V iných prípadoch sa zhoršuje po skokoch.

1. Čo spôsobuje progresívnu poruchu sluchu alebo poruchu sluchu s neskorým začiatkom?

  • Genetika – hlavne vtedy, keď ide dominantný gén poruchy sluchu, ale aj u niektorých detí s recesívnou poruchou sluchu (napr. Connexín 26). Porucha sluchu sa zhoršuje aj v prípade niektorých syndrómových ochorení (napr. Pendredov a Alportov syndróm).
  • Deti s vrodeným CMV vírusom majú tendenciu strácať sluch postupne, v prvých 3 rokoch života.
  • Infekčné ochorenia (napr. meningitída) a  liečba ototoxickými liekmi môžu spôsobiť poruchu sluchu aj u väčšieho dieťaťa, prípadne existujúcu poruchu sluchu ešte viac zhoršiť. Pre viac informácií si prečítajte kapitolu Príčiny porúch sluchu.
  • Autoimunitné ochorenia a úrazy hlavy, hlavne spánkovej oblasti.
  • Zväčšený vestibulárny akvadukt nie je priamou príčinou poruchy sluchu, ale má vplyv na jej zhoršovanie (pozri kapitolu Príčiny porúch sluchu).

2. Ako zistíme, že má naše dieťa progresívnu poruchu sluchu?

Nasledujúce varovné príznaky vás môžu upozorniť na to, že sa vášmu dieťaťu zhoršuje sluch. Nemusia sa však objaviť všetky príznaky.

  • Dieťa nepočuje zvuky, na ktoré predtým s načúvacími prístrojmi reagovalo (zapnutie TV, štekanie psa, zavolanie na meno…).
  • Dieťa chce čoraz menej nosiť načúvacie prístroje a to aj napriek tomu, že mu predtým nevadili.
  • Dieťa si dáva hlasnejšie zvuk na TV alebo rádiu alebo si sadá k audio prístrojom veľmi blízko.
  • Častejšie sa pýta „ČO?“
  • Postupne sa zhoršuje jeho výslovnosť, nenapreduje vývin reči, nerozširuje sa mu slovná zásoba.
  • Začína mať problémy v škôlke alebo škole – je prehnane utíchnuté alebo naopak výstredné. Učiteľky hlásia, že ich čoraz viac ignoruje a nepočúva príkazy. Zhoršili sa mu výkony aj známky v škole.

3. Ako môžeme pomôcť nášmu dieťaťu?

  • Uistite sa, že sú načúvacie prístroje vášho dieťaťa dostatočne silné a dobre nastavené. Možno budete musieť zakúpiť nové prístroje, ktoré budú výkonnejšie. Ak ani kvalitné a silné digitálne načúvacie prístroje nestačia, existuje možnosť kochleárneho implantátu.
  • Ak je vaše dieťa v predškolskom veku a rozumie dostatočne dobre hovorenej reči,   porozprávajte sa s ním o jeho sluchu. Predovšetkým pre staršie dieťa alebo tínedžera môže byť veľmi náročné prijať, že stráca sluch. Môže sa objaviť strach alebo depresia. V takomto prípade je dobré vedieť, že mnohým ľuďom, ktorým už nepomáhajú počuť ani výkonné načúvacie prístroje, pomôže k počutiu kochleárny implantát. Ak si s pocitmi hnevu, smútku alebo apatiou vy alebo vaše dieťa neviete pomôcť, vyhľadajte pomoc psychoterapeuta.
  • Sledujte, ako sa darí dieťaťu v škôlke a škole. Možno bude postupne potrebovať viacej pomoci od učiteľa, FM systém, úpravu prostredia alebo vytvorenie individuálneho vzdelávacieho plánu. Poraďte sa v Centre špeciálno-pedagogického poradenstva, čo pre vašu rodinu môžu urobiť.
  • Oslovte rodinu, priateľov alebo učiteľa a vysvetlite im, ako môžu s vaším dieťaťom čo najlepšie komunikovať.