ucho

Operácia pri kochleárnom implantáte trvá okolo 2 až 3 hodín a robí sa v celkovej anestézii. Vnútorná časť implantátu – prijímač sa implantuje do spánkovej kosti a elektródy sa zavedú do slimáka (kochlei). Jazva sa hojí niekoľko týždňov, ale väčšina detí sa dokáže zúčastňovať normálnych aktivít už niekoľko dní po operácii.

4 až 6 týždňov po operácii sa dieťa musí vrátiť na kliniku, aby sa prístroj po prvý krát aktivoval. Počas obdobia medzi operáciou a aktiváciou implantátu, nebude dieťa schopné nosiť načúvací prístroj na implantovanom uchu a preto na tomto uchu nebude nič počuť. Ak nosí dieťa načúvací prístroj na neimplantovanom uchu, môže pokračovať v nosení aparátu v tomto období. Niektoré deti nosia načúvací prístroj na neimplantovanom uchu aj naďalej, aby boli lepšie schopné určiť, odkiaľ zvuk pochádza (lokalizovať zvuk), a zároveň lepšie počuli reč v hlučnom prostredí.

Počas aktivácie prístroja sa pomocou počítača nastavuje rečový procesor a tvorí tzv. mapa. Dieťa označí najtichší zvuk, ktorý počuje (prah počutia) a najhlasnejší zvuk, ktorý mu ešte nie je nepríjemný. Tieto dve úrovne sa merajú u všetkých kochleárnych elektród a na základe toho sa vytvorí program, pri ktorom zvuky spadajú medzi tieto dve hodnoty. To znamená, že zvuky sú dostatočne hlasné, aby ich dieťa počulo, ale nie neprimerane hlasné. Dieťa chodí počas prvých rokov pravidelne k odborníkom, aby sa program rečového procesoru postupne dolaďoval podľa toho, ako si mozog zvyká na zvuk z implantátu. To, čo sa pôvodne zdalo „dostatočne hlasné“ sa časom stane „nie dosť“. Túto zmenu deti niekedy jasne postrehnú, inokedy sa objavuje postupne – ako keď sa ráno pomaly brieždi a vy si neuvedomíte, kedy sa tma zmenila na svetlo. Ak má dieťa nesprávne nastavenú mapu, negatívne to ovplyvní jeho progres s kochleárnym implantátom.

Počas prvého „zapojenia“ očakáva mnoho rodín s napätím reakciu dieťaťa na zvuk. Počuť po prvý krát môže, ale nemusí byť pre deti pozitívna skúsenosť. Niektoré deti sa usmejú a tešia z ich prvých skúseností so zvukom, iné vyzerajú, že sa im to nepáči, prípadne sa zvukov boja. Ak dieťa nereaguje tak ako sa očakávalo počas prvých stretnutí, neznamená to, že neskôr nemôže mať úžitok z implantátu. Ak vás trápi neistota, je dôležité, aby ste o svojich starostiach hovorili s odborníkom z centra implantácie, ktorý vám proces privykania sa vysvetlí.

Po zapojení rečového procesora sa môže začať s rehabilitáciou – sluchovým a rečovým tréningom. Cieľom bude rozvíjať vnímanie a rozlišovanie každodenných zvukov a postupne dieťa naučiť najobtiažnejšiu schopnosť – a to porozumieť reči. V terapii sa uplatňujú rôzne auditívno-verbálne programy (podobne ako pri rehabilitácii nedoslýchavých detí alebo detí s využiteľnými zvyškami sluchu). To však neznamená, že počas bežného dňa dieťa Detinesmie používať nič iné ako sluch. Napriek tomu, že mnoho odborníkov má tendenciu držať sa iba jedného komunikačného prístupu, je možné prispôsobovať komunikáciu potrebám dieťaťa. Je veľmi dôležité, aby bolo prvoradé učenie sa jazyku a nie len hovorenej reči, čo môže nepočujúcemu dieťaťu trvať aj niekoľko rokov. (Vedieť správne vysloviť slovo „hrnček“ a vedieť použiť slovo hrnček v rôznych situáciách, rozumieť, čo to slovo znamená, sú dve výrazne rozdielne veci). Dieťa by malo mať primeraný spôsob, ako sa vyjadriť, než bude schopné komunikovať s okolím orálne.

Deti vzdelávané orálnym programom, simultánnou komunikáciou, ale aj Bi-Bi prístupom, môžu mať úžitok z kochleárneho implantátu a následného sluchového tréningu. Výskum nepotvrdil, žeby posunkovanie s dieťaťom bránilo rozvoju orálnej reči. Je dôležité zapamätať si, že výber školy a programu, by mali určovať individuálne komunikačné ciele dieťaťa, jeho silné stránky a schopnosti v danom momente (veku).

Napriek tomu, že implantačné centrum na Slovensku preferuje orálny spôsob vzdelávania, výber komunikácie by nemal byť robený len na základne faktu, že má dieťa kochleárny implantát. Jeden komunikačný prístup nemôže byť vhodný pre všetky deti. Sú deti s kochleárnym implantátom, ktoré používajú iba orálnu reč, sú také, ktoré ju používajú časť dňa, potom rečový procesor zložia a posunkujú a sú zase iné, ktoré posunkujú po väčšinu dňa a kochleárny implantát im slúži podobne ako načúvací prístroj, na lepšiu orientáciu v prostredí a reči okolo nich. Rôznymi možnosťami ako komunikovať s dieťaťom s kochleárnym implantátom sa zaoberáme v sekcii Výber komunikačnej metódy.

Je veľmi dôležité, aby ste si uvedomili, že v čase, keď si dieťa zloží rečový procesor (kúpanie, spanie, šmýkanie sa na ihrisku…) je dieťa úplne nepočujúce. Mali by ste zvážiť a diskutovať s odborníkmi o tom, ako s ním budete v tomto čase komunikovať. Niektoré deti sa takýchto chvíľ boja. Jednou z úloh, ktorá bude pred vami je, aby ste naučili vaše dieťa, že je nepočujúce a nehanbilo sa za to, a to bez ohľadu na to, či má alebo nemá implantát.