Ľudia, ktorí podporujú používanie posunkového jazyka s implantovanými deťmi vo všeobecnosti veria, že:

  • ak rodičia a deti komunikujú efektívne jeden s druhým od skorého začiatku, keď sa identifikovala porucha sluchu, vytvorí sa dobrý základ pre osvojovanie jazyka (oboch hovoreného aj posunkového jazyka) a môže sa tak predísť alebo minimalizovať riziko oneskorenia jazyka (Yoshinaga-Itano, C., & Sedey, A. (Eds.). 2000. Language, speech, and socialemotional development of children who are deaf or hard of hearing. The Early Years, 100(5). Washington, DC: Alexander Graham Bell Association.)
  • hovorený jazyk môže byť rozvíjaný aj v prostredí, kde sa posunkuje, ak majú deti dostatočnú podporu
  • vývin posunkového jazyka a hovoreného jazyka je kompatibilný (môžu sa vzájomne podporiť v procese učenia)
  • používanie posunkového jazyka neznamená, že sa zabrzdí rozvoj hovoreného jazyka
  • deti s kochleárnym implantátom môžu mať úžitok z interakcie s komunitou Nepočujúcich v čase budovania identity
  • deti s kochleárnym implantátom sú stále „nepočujúce“ a to aj napriek tomu, že majú lepší prístup k zvuku v porovnaní s tradičnými načúvacími aparátmi – a preto môžu mať úžitok z používania posunkového jazyka rovnako ako iné nepočujúce deti
  • deti s implantátom, ktoré nie sú vystavené posunkovému jazyku a zároveň sa u nich nevyvinie hovorený jazyk v adekvátnom čase, sú vystavené riziku, že sa výrazne oneskoria v komunikácii, jazyku, sociálnom aj akademickom vývine.