V kapitole Načúvacie prístroje a v kapitole Kochleárny implantát ste získali množstvo informácií, ktoré sú veľmi dôležité nielen pre ich správne používanie, ale aj pre uvedomenie si ich možnosti, ale aj limitov. Ide o najčastejšie pomôcky, ktoré sa využívajú pri  komunikácii, vzdelávaní, vo voľnom čase, ale okrem nich v súčasnosti existujú a do budúcnosti sa určite budú vyvíjať ďalšie, ktoré uľahčujú osobám, ktoré majú poruchu sluchu, prekonávanie ťažkostí, ktoré toto zmyslové postihnutie prináša.

Žijeme v období, keď veda a technika menia náš každodenný život, a preto vás určite neprekvapí, že pomôcky, ktoré sú k dispozícii, sa v priebehu času zásadne menia. Mení sa nielen ich veľkosť, kvalita a dizajn, ale niektoré zanikajú, ďalšie vznikajú, tak ako sa menia podmienky života väčšinovej spoločnosti, nahrádzajú ich novšie, modernejšie, výkonnejšie. Preto si v tejto kapitole nerobíme nárok na to, že tu budú uvedené všetky pomôcky, ktoré momentálne sú k dispozícii, ale pokúsime sa urobiť prehľad takých, s ktorými sa najčastejšie stretávame, pretože ich najviac využívajú osoby s poruchou sluchu. Zároveň v súčasnosti na rozdiel od minulosti je trendom oveľa väčšiu pozornosť venovať individuálnym kompenzačným pomôckam na úkor kolektívnych, preto sa napríklad ďalej nevyvíjajú kolektívne komunikačné aparatúry, ktoré boli súčasťou škôl pre sluchovo postihnutých v 80. rokoch 20. storočia. Neznamená to, že vôbec nie sú k dispozícii pomôcky pre viac osôb, je ich menej, ako ich bolo v minulosti. Podľa nás je tento trend správny, je zameraný na potreby jednotlivca a v neposlednom rade je to aj ekonomicky výhodnejšie.

Druhým trendom je, že veľa zariadení, ktoré boli vyvinuté pôvodne pre počujúcich, majú také možnosti, že ich môžu využívať aj osoby s ťažkou stratou sluchu (mobilné telefóny s vibračným zvonením, počítač s internetom, dverové zvončeky s obrazovkou…). Tým sa počet zariadení a pomôcok, ktoré používajú,  rozšíril, často ide o bežne dostupné zariadenia a pomôcky, ktoré majú v prípade osôb s poruchou sluchu aj kompenzačnú funkciu.

Názov tejto kapitoly je komunikačné a kompenzačné pomôcky, čiže to znamená, že ide o pomôcky, ktoré napomáhajú osobám, teda aj deťom pri komunikácii alebo majú za cieľ kompenzovať, vyrovnávať alebo zmierniť vplyv straty sluchu, preto sa im hovorí aj kompenzačné pomôcky. V literatúre sa stretnete aj s iným delením pomôcok: a) komunikačné pomôcky, b) informačné pomôcky, c) signalizačné pomôcky. Niektoré z nich môžeme zaradiť do viacerých skupín, na základnú orientáciu postačí jednoduché vysvetlenie týchto skupín.

Komunikačné pomôcky: slúžia na komunikáciu a patria tu načúvacie prístroje, kochleárne implantáty, telefóny pre nedoslýchavých, písacie a mobilné telefóny (s vibračným zvonením a funkciou SMS), videotelefóny, telefaxy a FM audiotechnika (zariadenia slúžiace na príjem zvuku prostredníctvom prístrojov, ktoré pracujú na princípe rádiových vĺn FM), elektronická pošta.

Informačné pomôcky: pomáhajú pri získavaní informácií. Patria sem – zariadenie na počúvanie televízie a rozhlasu, výpočtová technika a internet, televízory s teletextom, DVD rekordéry (v minulosti širokopásmové video), elektrotechnické záznamníky a zosilňovače s indukciou.

Signalizačné pomôcky: budíky, hodinky, alarmy, bytové zvončeky, požiarne hlásiče a iné signalizačné zariadenia, ktoré sú upravené tak, že signalizujú svetelne, resp. vibračne.

 

Podľa spôsobu, ako upozorňujú osobu s poruchou sluchu na vonkajší podnet, poznáme tri skupiny pomôcok:

  • optické pomôcky – na zvukový podnet reagujú zábleskovými a svetelnými signálmi,
  • zvukové pomôcky – zosilňujú pôvodný zvuk na takú úroveň, ktorá je dobre vnímateľná aj osobám, ktoré majú stredne ťažké poruchy sluchu (nedoslýchavé osoby),
  • vibračné pomôcky – na upozornenie využívajú vibrácie.

Jedna pomôcka môže využívať aj všetky tri alternatívy upozornenia a potom je vhodná pre široký okruh používateľov (od ľahkých strát sluchu až po hluchotu), čo je veľmi výhodné nielen pre ich vývoj, ale aj pre výrobu a následne predaj.

 

Viaceré z pomôcok, ktoré spomenieme v tejto kapitole, bude vaše dieťa využívať pravdepodobne až neskôr. Orgánom, ktorý posudzuje, rozhoduje a poskytuje príspevky na ne, je príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), t. j. ten úrad, kde má žiadateľ/jeho zákonní zástupcovia trvalé alebo prechodné bydlisko. Podrobnejšie informácie o procese posudzovania a získavania príspevku na pomôcky nájdete v kapitole Sociálna podpora rodín s dieťaťom s poruchou sluchu.  Zoznam pomôcok aj sumy sa upravujú, dôležité je vedieť, že príspevok môžete dostať len na tie pomôcky, ktoré sa vyskytujú v zozname.

Na Slovensku kompenzačné pomôcky zabezpečujú viaceré firmy od viacerých dodávateľov a tieto sa môžu líšiť dizajnom, čiastočne cenou, ale je možné povedať, že ich ponuka je veľmi podobná. Často ide o systémy, ktoré majú komplementárny charakter (čiže je ich možné skladať z jednotlivých častí), a tak je možné si celý systém naplánovať/poskladať podľa individuálnych potrieb. Preto je dôležité ešte predtým, ako budete požadovať pomôcku prostredníctvom Úradu práce a sociálnych vecí a rodiny, si zistiť, aké pomôcky existujú,  načo všetko slúžia. Ideálne je ich aj vyskúšať, aby ste vedeli,  či spĺňajú účel, na ktorý ich potrebujete.

Vzhľadom na vyššie spomenuté sa budeme v tejto kapitole venovať len zariadeniam a pomôckam, ktoré nie sú súčasťou kapitoly Načúvacie prístroje a kapitoly Kochleárny implantát.