Občas sa stretnete s odborníkmi, ktorí zastávajú názor, že nie je dobré, aby dieťa používalo FM systém, pretože počúvanie dieťaťu s poruchou sluchu príliš uľahčuje a dieťa sa tak nenaučí počúvať v náročných situáciách, kde nebude mať FM systém dostupný.

Všetky 3 autorky tejto publikácie sme sa zhodli, že prvoradým cieľom je dostať k maličkému dieťaťu čo najväčšie množstvo čistej reči v čase, keď sa reč vyvíja u dieťaťa. Ako dieťa porastie a dozreje, bude mať ešte veľa príležitostí precvičovať svoje sluchové vnímanie. Najprv sa naučí vnímať reč v tichom prostredí s FM systémom a neskôr aj v hlučnom prostredí bez FM systému. Na počúvanie v sťažených sluchových podmienkach bude mať dieťa ešte veľa príležitostí, keď povyrastie. Vtedy však už bude mať bohatšiu slovnú zásobu, ktorá mu umožní domyslieť si, o aké slovo išlo, keď dané slovo pre hluk alebo vzdialenosť nezapočulo. (Na obrázku má terénny špeciálny pedagóg počas sluchovej a rečovej výchovy zavesený mikrofón vo forme pera na krku a chlapček má zapojený prístroj s integrovanou audiobotičkou.)

Podobný názor máme aj na hlučné školské prostredie. Deti s poruchou sluchu, ktoré sa učia novým pojmom, potrebujú, aby bola reč učiteľa aspoň o 15 dB hlasitejšia ako okolitý hluk. Ak teda dieťaťu FM systém v triede pomáha vnímať inštrukciu a reč učiteľa zreteľnejšie, malo by mať možnosť nosiť FM systém.

 

Za úvahu určite stojí zvážiť, či používať FM systém vždy pri športoch, keď je od vás dieťa vzdialené. Ak si totiž dieťa navykne na ideál, že vás alebo trenéra vždy počuje perfektne, môže sa stať, že bude výrazne vyvedené z miery, keď FM systém nebude mať (napríklad vtedy, ak sa mu pokazí). Súhlasíme s niektorými kolegami v tom, že je dobré zvážiť, ako často používať FM systém aj preto, aby sa dieťa naučilo vnímať pravidlá bezpečného pohybu napríklad počas jazdy bicyklom za každých okolností a nespoliehalo sa iba na verbálne inštrukcie rodiča, ktoré dostane cez FM systém.