Pomalšie áno, ale pomaly NIE. Odzeranie je náročnejšie, ak rodič slabikuje alebo preháňa pohyby úst (tie sa automaticky dejú, keď sa snažíme hovoriť veľmi pomaly). Vtedy sa totiž celkový obraz slova na perách rozpadne a pre dieťa sa stane slovo nezrozumiteľným.

 

Ani hovoriť prehnane nahlas nie je vo väčšine prípadov nápomocné. Je to preto, lebo načúvacie prístroje síce zvuk zosilňujú po kvantitatívnej stránke, ale nezlepšia ho dokonale po kvalitatívnej. Je to podobné ako s rozladeným rádiom  – môžete ho dať hlasitejšie, plne zrozumiteľné však nebude.

Prehnaná hlasitosť má ešte jednu nevýhodu. Pri kričaní sa negatíve mení kvalita hlasu rodiča, a preto mu má dieťa problém porozumieť.