• Upozornite dieťa jemným dotykom, že sa chystáte hovoriť, aby s vami mohlo nadviazať zrakový kontakt. Niekedy sa oplatí vyčkať, kým sa k vám dieťa samo obráti. Nemali by ste si vynucovať pozornosť dieťaťa drganím, sácaním alebo poťahovaním.

 

  • Dbajte na to, aby bola čo najčastejšie vaša tvár vo výške tváričky dieťaťa, aby mohlo sledovať vaše ústa priamo pred sebou. Nestačí, ak sa nad neho skloníte. Ak je dieťatko malé, je potrebné si k nemu kľaknúť alebo čupnúť, aby na vaše ústa mohlo priamo vidieť.

 

  • Ak máte ťažkosti upútať zrakovú pozornosť vášho dieťatka, niektorým rodičom sa osvedčilo namaľovať si výraznejšie ústa. Niektorí rodičia zároveň používajú väčšie farebné krúžky, ktoré si položia pred ústa, aby pomohli dieťaťu upriamiť svoju pozornosť na ústa. Cez dieru v krúžku dieťa vníma pohyby pier alebo vyplazenie jazyka.

 

  • Odzeranie nacvičujte v reálnom živote – s hračkami a vecami, ktoré denne používate.

 

  • Prikladajte si k ústam predmety alebo farebné hračky, o ktorých hovoríte. Tak dieťa uvidí naraz predmet aj obraz vysloveného slova na vašich perách.

 

  • Povedzte a ukážte dieťaťu, o čom budete hovoriť, s čím sa budete hrať. Dieťa si tak predstaví možné pojmy, ktoré budete používať, a ľahšie sa mu bude odzerať. Aj staršiemu dieťaťu pomáha, ak pozná dopredu tému rozhovoru. Môžete mu ju priblížiť ilustráciami, scénkou, pomocou posunkov…

 

  • Dieťa má prirodzené sklony sledovať vaše pery, keď naň hovoríte alebo mu spievate. Skúšajte ho zaujať tým, že si priložíte ruku na hrdlo, aby počas sledovania tváre cítilo aj vibráciu hrdla alebo hrudníka.

 

  • Vaša tvár by mala byť zo začiatku obrátená zoči-voči tvári dieťaťa. Až neskôr môžete polohu tváre meniť tak, aby ju dieťa mohlo pozorovať zboku.

 

  • Rodič by nemal byť v tieni. Vaša tvár by mala byť dobre osvetlená, najlepšie tak, že sa otočíte tvárou k zdroju svetla. Veľmi zle sa odzerá, keď stojíte chrbtom k oknu. Vaša tvár je vtedy v tieni, svetlo z vonku za vami je príliš silné a upútava pozornosť dieťaťa viac ako vaša tvár.

 

  • Aby mohlo dieťa dobre odzerať, nemala by byť medzi ním a vami žiadna prekážka (ruky, cigareta, žuvačka, jedlo v ústach).

 

  • Ideálna vzdialenosť na odzeranie je medzi 0,5 a 1,5 metra.

 

  • Pri chôdzi sa odzerá ťažko, pretože sme mimo zraku dieťaťa a ešte k tomu kývame hlavou. Ak potrebujete niečo dieťaťu povedať, zastavte sa, čupnite si a potom mu to povedzte.

 

  • Na vašej tvári by malo byť vidno, že ste zaujatí tým, čo hovoríte. Mimika by mala byť zvýraznená, ale nie prehnaná, pretože vtedy sa mení spôsob, akým slovo vyslovujeme.

 

  • Jazyk prispôsobte veku dieťatka. Zo začiatku používajte zreteľné, jednoduché, maximálne dvoj-, trojslovné vety. Nekomoľte ich – Ivo ísť von. Rozprávať by ste mali gramaticky správne a nemali by ste prehnane používať zdrobneniny, pretože sú dlhé, horšie sa odzerajú a vyslovujú. Vyjadrujte vždy celú myšlienku, napr. Jožko ide spať.

 

  • U starších detí zaraďujte cielene hry na odzeranie najmä predpoludním, keď je dieťa ešte čerstvé. Ak ste vy alebo dieťa unavení a nervózni, odzeranie je veľmi sťažené.

 

  • Robte čo najmenej prudkých pohybov rukami. Prudké pohyby rúk totiž dieťa upútajú a odvádzajú jeho pozornosť od tváre rodičov.

 

  • Ak ste pri stole alebo v miestnosti viacerí, upozornite dieťa na toho, kto práve hovorí.

 

  • Ak dieťa nerozumie tomu, čo ste povedali, skúste vetu alebo slovo povedať inak. Môžete použiť iné slovo s podobným významom – napr. namiesto slova „budova“ poviete „dom“. Náhradné slovo môže byť kratšie, aby sa lepšie odzeralo. Takáto stratégia mu môže pomôcť aj vtedy, ak sa dieťa vo veľkej miere spolieha na sluch a iba v menšej na odzeranie.

 

Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že je pravidiel odzerania veľa, uvidíte, že sa vám veľmi rýchlo zautomatizujú, a začnete ich uplatňovať tak akosi prirodzene, bez toho, aby ste o nich premýšľali. Vaše dieťa sa s veľkou pravdepodobnosťou naučí samo odzrieť často opakované slová, a to aj bez pravidelného nácviku.