Nie. Väčšina ľudí s poruchou sluchu vie odzrieť každodenné vety ako napríklad „Ako sa máš? Ako sa voláš?“… To však neznamená, že vedia dobre odzerať. Dobré odzeranie je vec talentu, cviku aj inteligencie.

Deti s poruchou sluchu sa líšia v tom, aký talent na odzeranie majú. Niektorým to ide spontánne, u väčšiny je však nutné cielene sa venovať zrakovému vnímaniu a odzeraniu už od raného veku. Ak hovoríme o cvičení, nemyslíme tým dril za stolom. Odzeranie sa najlepšie precvičuje prirodzene, počas denných rutín. Vtedy totiž dookola opakujeme tie isté slová v tých istých situáciách.

 

Občas rodičov prekvapí, že aj medzi tými ľuďmi s poruchou sluchu, ktorí majú čistý a zreteľný hlas, sa nájdu ľudia, ktorí nevedia dobre odzerať. Automaticky predpokladajú, že ľudia, ktorí dobre a zrozumiteľne rozprávajú, musia dobre počuť aj odzerať. Realita je však taká, že viacerí ľudia, ktorí ohluchli až v dospelosti, sú schopní si zachovať hlas, ktorý mali predtým, než o sluch prišli. Ich hlas však nijak nesúvisí so súčasným stavom sluchu ani odzeraním. Využívajú len to, čo sa rokmi počúvania naučili.