V prvom rade je veľmi dôležité, aby ste začali byť citliví na „vizuálny svet“ okolo vás, vedeli ho oceniť a mať z neho aspoň trochu radosť – to je základom efektívneho učenia sa posunkovať. Zrakom prijímajú počujúci ľudia až 80 % informácií o svete. Je úžasné, koľko okolo seba môžeme vidieť, koľko sa vaše dieťa o svete môže vďaka zraku naučiť.

Ak je to čo i len trošku možné a viete na chvíľu utíšiť myšlienky v hlave, ktoré hovoria „počuť“, skúste sa zastaviť a pozorujte svet okolo vás. Pokúste sa na chvíľu „vypnúť“ všetky zvuky a hluky okolo vás (môžete použiť aj štuple do uší). Zamerajte sa to, čo vidíte. Čo vás upútalo? Čo vás rušilo a prekážalo vám prezerať si veci a osoby v miestnosti zrakom? Čo ste si predtým nevšimli? (Maminky, ak sa to dá, skúste prestať uvažovať nad tým, že ste včera neutreli na poličkách prach a na zemi v rohu ležia ponožky a slipky vášho staršieho dieťaťa.) Skúste si zapísať vaše pozorovania.

Skúste teraz uvažovať z pohľadu vášho dieťaťa. Znížte sa výškou na jeho úroveň a premýšľajte, čo môže vaše dieťa vidieť, čo môže jeho zrak zaujať. Skúste sa pozrieť na svet jeho očami. Čo môže byť pre neho zaujímavé a podnetné? Z čoho môže mať radosť? Porovnajte si svoje pozorovania z prvej a druhej skúsenosti.

 

Zopár jednoduchých tipov, ako začať:

Prejdite sa po dome alebo si urobte krátku prechádzku okolo domu a popremýšľate, ktoré veci, osoby alebo situácie by mohli byť pre vaše dieťa zaujímavé. Potom si doma vyhľadajte príslušné posunky na webe alebo v knižke.

 

Dbajte na to, aby na vás dieťatko veľa videlo. Ak varíte alebo upratujete, môžete dať dieťatko do detskej sedačky, aby bolo blízko pri vás a videlo vás posunkovať aj hovoriť. Ak ste na prechádzke a máte dieťa v kočiariku, obráťte si ho smerom k sebe, aby ste s ním mohli komunikovať a reagovať na to, čo vám hovorí alebo ukazuje.

 

Znížte sa na úroveň dieťaťa. Ak je to možné, posunkujte s dieťaťom tvárou v tvár namiesto toho, aby ste na neho posunkovali z výšky. Aj po čas hry si sadnite tak, aby ste boli vo výške jeho očí.

 

Upozornite dieťa na to, že s ním budete komunikovať. Dieťa, ktoré nepočuje, sa ťažšie orientuje, kedy na neho hovoríte. Ak sa na vás dieťa nepozerá, môžete naňho zamávať alebo ho jemne chytiť za plece.

  • Pravidelne počas dňa používajte stratégiu „ukáž a zaposunkuj“.
  • Sledujte pohľad dieťatka, aby ste vedeli, o aký predmet alebo osobu sa zaujíma. Ukážte na daný predmet (osobu) a čakajte, či sa na vás dieťa pozrie, či čaká od vás nejakú informáciu. Ak áno, pomenujte predmet slovom a zároveň posunkom. Dieťatko si tak spojí predmet s jeho zvukovým znením aj posunkom. Posunok urobte blízko vašej tváre.
  • Ak sa vaše dieťatko na vás po ukázaní na predmet nepozrie, skúste sa postaviť blízko predmetu, na ktorý sa díva, prípadne si predmet priložte k ústam (ak je to možné) a vtedy ho pomenujte aj zaposunkujte. Ak máte jednu ruku plnú (a ide o obojručný posunok – napríklad lopta alebo auto), posunkujete iba druhou rukou.
  • Pamätajte, že to chce čas, aby sa dieťatko naučilo, že sa má pozrieť na predmet, ktorý mu ukazujete, a potom na vás, aby ste mu „čosi“ o predmete povedali. Väčšinou sa to deti naučia medzi 12. až 18. mesiacom. Aby ste túto veľmi dôležitú zručnosť u dieťaťa podporili, uistite sa, že prehovoríte a zaposunkujete na dieťa VŽDY, keď sa na vás počas dňa pozrie.
  • Niektorí rodičia majú opačnú stratégiu. Najprv zaposunkujú, aby získali pozornosť dieťaťa, a potom ukážu na predmet. Postupnosť môže byť aj posunok – ukáž na predmet – znova posunok.

 

Ak vaše dieťa samo ukazuje na predmet, vysvetlite si to tak, že chce, aby ste mu ho pomenovali. Môžete obmeniť návod z bodu 1 a použiť stratégiu „sandwitch“ – urobte posunok, potom povedzte iba slovo a potom znova iba posunok (alebo v opačnom poradí). Predmet mu po „predstavení“ dajte.

 

Zmysluplne opakujte posunok vždy, keď sa to hodí. Ak napríklad vojde tato do miestnosti a dieťa na neho ukáže prstom, ukážte na neho aj vy. Počkajte, kým sa na vás dieťa pozrie späť, a zaposunkuje „tato“. Hneď nato môžete prísť spolu s dieťatkom k tatovi a povedať „ahoj, tato“. Ak bude dieťa opakovane vidieť posunok tato vždy, keď bude v prítomnosti tata, alebo vždy, keď si ho ukážete na fotografii, časom si spojí, že daná osoba má označenie „tato“. Ako vidíte, funguje to rovnako ako so slovami.

 

Používajte s deťmi „prehnané“ posunky, meňte mimiku a intonáciu, aby ste dieťatku pomohli porozumieť, čo mu hovoríte. Ak napríklad posunkujete slovo „veľký“, vaše ruky môžete roztiahnuť do veľkého oblúka, ako keby išlo o veľkého slona. Zároveň pri tom môžete hovoriť „tááááky vééééľkýýý“. Ak posunkujete slovo „zima“, poriadne sa pri tom roztraste, mimikou a pantomímou naznačte, že vám je zima, a hovorte pri tom drkotavým hlasom „zzzzzimmmaaa“. Táto stratégia pomáha vizuálnej aj sluchovej pozornosti, pretože je zábavná a svojou hravosťou  dieťa upútava.

 

Dbajte na to, aby ste ČO NAJVIAC ukazovali všetky posunky, ktoré už poznáte. Ak už napríklad poznáte posunok auto, ukážte ho zakaždým, keď vidíte auto. Je jedno, či je malé, veľké, reálne, hračkárske alebo na obrázku v knižke.

 

Zo začiatku komunikujte v jednoduchých spojeniach, napríklad: To je auto. Kde je auto? Malé auto. Daj mi auto.“

 

Precvičujte si posunky v rituáloch a používajte tzv. cieľové slová. Je to stratégia, pri ktorej si rodič vyberie slová a posunky, na ktoré sa počas dňa chce zameriavať viac. Posunkujete teda všetko, ale na tieto „cieľové slová“ kladiete cielene počas rituálov väčší dôraz. Cieľovými slovami z oblasti umývania môže byť napríklad (voda, mydlo, uterák, umývať sa, špinavý), z oblasti jedenia (jesť, piť, mlieko, jablko, chlebík), z oblasti hrania (auto, lopta, kocka, upratať, kačka). Cieľové slová si vyberáte podľa toho, o čo má dieťa záujem, a zároveň podľa toho, čo vy pokladáte za dôležité. Môžu to byť napríklad obľúbené hračky a činnosti dieťaťa. Obmieňajte ich podľa toho, ako rýchlo si ich dieťa osvojí.

Ak si napríklad za cieľové slovo vyberiete posunok „plienka“, používajte slovo plienka čo najviac počas dňa – „Tu je čistá PLIENKA“, „Ach, máš mokrú PLIENKU“, „Pozóór, PLIENKA ti padá“, „Odhoď, prosím, PLIENKU“,  „Dáme dole PLIENKU“. Slovo PLIENKA sme zdôraznili iným písmom, aby bolo jasné, že ho môžete zdôrazniť zmenou intonácie, výraznejšou mimikou a ráznejším urobením posunku. Všetky tieto situácie sa objavujú počas bežného dňa viackrát, a preto bude mať vaše dieťa veľa príležitostí sa posunok a slovo „plienka“ naučiť.

 

Posunkujte iba jednou rukou, ak druhú nemáte voľnú, pretože na nej práve držíte dieťa.

 

Veľa s deťmi čítajte a pri čítaní ich hravou formou učte nové posunky. Praktické tipy, ako umiestniť knižku pri posunkovaní, nájdete v kapitole Denník – kniha zážitkov.

 

Nečakajte zázraky na počkanie. Dieťa bude najprv posunku rozumieť, až potom ho začne samo používať. To, že už posunku rozumie, rozpoznáte tak, že po tom, čo daný posunok urobíte, dieťa začne fyzicky alebo aspoň očami daný predmet alebo osobu hľadať.

 

Nevzdávajte sa, ak sa vám zdá, že dieťa na posunky nereaguje. Niektorým deťom môže trvať dlhší čas, kým pochopia spojenie posunok a predmet (osoba).

 

Povzbuďte ostatných členov rodiny, aby na veci ukazovali a posunkovali pred dieťaťom ich názov. Naučte svoje počujúce deti, aké sú posunky pre ľudí na fotografiách, obrázky na stene alebo hračky, ktoré majú v izbe. Každý týždeň naučte ostatných členov rodiny niekoľko nových posunkov. Čím viac ľudí môže vaše dieťa vidieť posunkovať, tým skôr si spojí súvislosť medzi predmetom (osobou) a posunkom.

 

„Rozhodli sme sa začať posunkovať, keď sa potvrdila Helgina porucha sluchu. Nejaký čas trvalo, než sme sa v tejto problematike zorientovali a mohli sme začať posunkovať. Rozhodne treba začať posunkovať čo najskôr, pretože si deti posunky veľmi dobre všímajú, reagujú na ne a baví ich to. Je to pre ne atraktívne a zábavné. To isté som postrehla aj na reakciách našich počujúcich detí.“

 

„Posunkovať sme bez váhania začali hneď, ako sme mali potvrdene sluchové postihnutie. Prvý dôvod bol, že je to pre nás prirodzený jazyk, keďže je manžel nepočujúci a aj ja posunky ovládam od malíčka, a druhý dôvod bol, že sám manžel a jeho vysokoškolsky vzdelaní počujúci rodičia nedajú na posunkový jazyk dopustiť. Sami na vlastnej koži kedysi precítili a pochopili prínos posunkového jazyka pri vývoji nepočujúceho dieťaťa.“

 

„Iva sme učili doma posunky pomocou vytlačených obrázkov a k nim priradeným posunkom z knižky z Effety a tiež z programu Fono.“

 

 „Sme nepočujúci rodičia. Myslíme si, že je lepšie, ak sa používa posunková aj orálna reč spolu, ak má dieťa ťažšiu stratu sluchu. Aj my to tak doma robíme. Obidva spôsoby komunikácie veľmi pomôžu. Je to pre dobro dieťaťa.“