Na túto otázku sa odpovede odborníkov líšia.

Sú odborníci, ktorí odporúčajú, aby rodičia od začiatku používali popri hovorení všetky posunky, ktoré sa už stihli naučiť, pretože sú presvedčení, že dieťa potrebuje kompletné informácie v dvoch jazykoch od raného veku. Celá metóda simultánnej komunikácie (kontaktného posunkovania) vychádza z toho, že posunkujeme a hovoríme plnohodnotne čo najskôr, ako sa dá, aby malo dieťa plnú podporu hovoreného jazyka sluchovou aj zrakovou formou. Metóda vychádza z toho, že maličké dieťa zo začiatku nevníma hovorenie a posunkovanie ako dve oddelené formy komunikácie. Jednoducho ich vníma spojené – dieťa v rovnakom momente vidí loptu, počuje slovo lopta a zároveň vidí posunok lopta. Práve preto, že ich vidí spolu, tak sa ich neskôr snaží zopakovať spolu ako celok (za predpokladu, že mu sluch dovolí vnímať hovorenú reč). Takýto prístup sa snaží modelovať prirodzenú komunikáciu počujúceho rodiča s počujúcim dieťaťom, keď rodič nečaká, kým dieťa ukáže, že rozumie slovu jesť, aby ho naučil slovo piť. Rodič prirodzene rozpráva o všetkom okolo dieťaťa, čím sa dieťa učí jazyku počas celého dňa.

Samozrejme, že rodič dospeje k celým vetám v posunkoch postupne. Pre väčšinu počujúcich rodičov, ktorí nepoznajú posunkový jazyk, býva ťažké hneď od začiatku posunkovať s deťmi v zmysluplných vetách. Preto sa naučia podstatné mená (mama, tato, pes, vtáčik, lopta, bába), potom slovesá k nim (umýva sa, máva, spí, je, pije) a potom začnú slová spájať do krátkych zrozumiteľných viet (Tato sa umýva. Mama varí. Bába spí…). Stále však platí, že používajú s dieťaťom všetky posunky, ktoré sa ako rodičia už dovtedy naučili. Zároveň však chceme upozorniť, že aj tento prístup používa tzv. cieľové slová. Je to stratégia, pri ktorej si rodič vyberie slová a posunky, na ktoré sa počas dňa chce zameriavať viac. Hovorili sme o nej viac v predchádzajúcej otázke Ako začať komunikovať posunkami s malým dieťaťom.

 

Sú iní odborníci, ktorí sú názoru, že na začiatku vyberie rodič iba niekoľko posunkov, ktoré sa budú dieťaťu počas celého dňa cielene ukazovať vždy, keď dané slovo rodič vysloví (posunok sprevádza hovorené slovo). Zvyšok komunikácie bude prebiehať iba v hovorenej reči. Rodič s dieťaťom používa vybraných pár posunkov tak dlho, kým sa neukáže, že im dieťa už rozumie. Až potom pridá ďalšie posunky. Tento spôsob často vyhovuje rodičom, ktorí si ešte nie sú istí, či začnú s dieťaťom posunkovať. Odporúča sa začínať  jednoslovnými vetami – posunkami, ktoré budú pomenúvať dôležité osoby, veci a javy v živote dieťaťa. (Rovnako ako v prvom uvedenom prípade.) Ak rodič vidí, že už dieťa prvým posunkom rozumie, potom začína používať jednoduché, sluchovému veku primerané vety (Mama pije. Mama spí. Tata papá. Mima číta. Vtáčik spieva.). Dieťa sa zároveň učí pozdraviť sa, poďakovať, poprosiť si o niečo.