Ako sme už viackrát spomenuli, väčšina počujúcich rodičov používa s deťmi s poruchou sluchu kontaktné posunkovanie alebo tzv. simultánnu komunikáciu (posunkovanú slovenčinu). Na to, aby malo vaše dieťa čo najviac úžitku z tohto prístupu a posunkovanie pomáhalo rozvoju reči a jazyka, pokúsili sme sa pre vás zhrnúť základné pravidlá.

 

Päť základných pravidiel efektívnej simultánnej komunikácie:

1. Posunkujte VŠETKO, čo hovoríte. Nebojte sa toho, že na začiatku viete iba jeden – dva posunky. Postupne, ako začnete chodiť na kurzy posunkového jazyka, kúpite si DVD alebo knižku s posunkami alebo sa začnete učiť posunky z internetu, začne sa aj vaša posunková zásoba obohacovať. Je prirodzené, že zo začiatku budete hovoriť viac ako posunkovať, postupne však začne posunkov vo vete pribúdať. Ak budete vždy aspoň „o pár krokov“ pred dieťaťom, budete na dobrej ceste. Občas sa stáva, že na začiatku toho, ako dieťa začína komunikovať, používa posunky viac ako reč. Nezľaknite sa toho. Pokračujte aj naďalej v modelovaní hovorenia a posunkovania naraz. Deti kopírujú všetko, čo vidia. Keď vás dieťa pravidelne uvidí hovoriť aj posunkovať, aj ono začne používať svoj hlas pri posunkovaní viac a viac.

 

2. Pomalšie tempo nie je na škodu. Je samozrejmé, že zo začiatku budete hovoriť veľmi pomaly, aby ste stíhali preposunkovať aspoň základ toho, čo hovoríte. Chvíľu to trvá, kým sa vám posunok vybaví v mysli. Chce to iba odhodlanie a prax. Postupne, ako budete s dieťaťom používať tie isté vety a frázy znova a znova, aj vaše posunovanie sa bude zlepšovať a vaša schopnosť udržať tempo s hovorenou rečou bude narastať. V každom prípade vám na začiatku bude do kariet nahrávať fakt, že ani na malé počujúce bábätká nezvykneme hovoriť rýchlo. Odporúča sa pomalšie tempo a vyjadrovanie v krátkych vetách. Dáva vám to ideálny štart na učenie sa posunkov v jednoduchých spojeniach :-).

 

3. Zapojte sluch do vzájomnej komunikácie čo najviac, ako sa dá. To, že základnou podmienkou rozvoja reči je celodenné nosenie načúvacích prístrojov alebo kochleárneho implantátu, je samozrejmé. Svet okolo dieťaťa je plný zaujímavých zvukov, a tak ich treba využiť na rozvoj reči. Ak napríklad niekto klope na dvere, namiesto toho, aby ste sa zdvihli a odišli, môžete pred dieťaťom povedať a zaposunkovať: „Počujem klop, klop… Kto je tam?“ Ak započujete vonku električku, ukážte na ňu a povedzte: „Cink, cink. Dávajte pozor! Idéééém.“ Vždy ukážete na zdroj zvuku a vysvetlite, čo ten zvuk znamená. Vaše dieťa možno popri posunku dvere alebo električka začne imitovať hlasom práve tieto zaujímavé zvuky a citoslovcia. Aj pre dieťa, ktoré nepočuje všetky zvuky, je sluchová integrácia v simultánnej komunikácii dôležitá, pretože pomáha deťom porozumieť, že ľudia reagujú nejakým spôsobom na zvuky okolo nich. Dieťa síce nemusí počuť zvuk zvončeka pri dverách, vy mu však môžete pomocou posunkov vysvetliť, že idete otvoriť dvere, lebo ste zvonček počuli. Dieťa tak pochopí, prečo ste naraz nečakane vstali, odišli k dverám a pozeráte do otvorených dverí.

 

4. Dajte dieťaťu čas. Buďte citliví a nechajte dieťaťu čas odpovedať vám. Rodičia často zabúdajú, že nekonverzujú s dospelákom. Malé dieťa potrebuje omnoho viac času, aby si uvedomilo, čo mu bolo povedané a ako chce na to zareagovať. Nepomáhajte dieťaťu príliš skoro s odpoveďou. Dajte mu aspoň päť, desať sekúnd, aby si mohlo premyslieť odpoveď na otázku. Nie je kam sa ponáhľať. Tak ako aj vám trvá, kým sa vám nový posunok vybaví v pamäti, aj dieťaťu môže dlhší čas trvať, kým príde na správne slovo alebo posunok. Nezabudnite, že odpoveďou nie je len posunok alebo slovo. Môže to byť aj gesto alebo mimika tváre.

 

5. Používajte simultánnu komunikáciu dôsledne. Čím viac slová počujem, tým viac sa reč učím. Čím viac posunky vidím, tým skôr sa ich naučím. Spomeňte si na to, koľkokrát ste museli počuť cudzie slovo, kým ste si ho zapamätali. Princíp je rovnaký. Nemôžete očakávať, že dieťa začne posunkovať slovo lopta, keď ho použijete iba raz z piatich situácií, keď o lopte hovoríte. Použite preto posunok lopta VŽDY, a to aj vtedy, ak by ste zatiaľ zvyšné posunky vo vete ešte nepoznali.

Uvedomte si, že dieťa má úžitok z každého momentu, keď vidí okolo seba posunky. Používajte preto posunky na všetko – názvy predmetov, mená ľudí, vyjadrenie potrieb, pocitov alebo každodenných aktivít. Používajte ich počas hry, čítania aj učenia. Neobmedzujte sa na jednoslovné výpovede. Dieťa potrebuje každodenne vidieť, ako slová a posunky skladáte do jednoduchých viet a ako dávate v posunkoch otázky. To je prirodzený a najjednoduchší spôsob, ako sa naučí myslieť v jazyku.