Je veľmi nápomocné, ak sa naučí posunkovať čo najviac členov rodiny, ktorí prichádzajú s dieťaťom pravidelne do kontaktu. Vieme však, že v mnohých rodinách sa to z viacerých dôvodov nepodarilo a posunkoval  iba jeden z rodičov alebo obaja rodičia a viac nik. Stalo sa tak preto, lebo sa rodičia nezhodli na vhodnej komunikačnej metóde, alebo preto, že spojiť posunok a slovo bolo pre jedného z partnerov ťažké. Občas sa stáva, že jeden z rodičov dlhšie neposunkuje, ale neskôr začne. Zvyčajne mu k tomu dopomôže samotné dieťa tým, že ho rodič uvidí opakovane posunkovať a chce sa mu naučiť rozumieť.

 

Dôvody, prečo by mali posunkovať viacerí:

  1. Nepočujúci ľudia sa často sťažujú, že sa ako deti cítili v rodine osamelí. Ak posunkujú viacerí, dieťa sa cíti začlenené. Vie, že môže prísť za kýmkoľvek a bude mu porozumené. Nepotrebuje tlmočníka (najčastejšie mamu), ktorý by pomáhal ostatným v rodine porozumieť mu. Aj ostatní členovia sa budú cítiť lepšie, ak nebudú od tlmočníka závislí a nemusia čakať, kým sa vráti z nákupu alebo práce.
  2. Čím viac ľudí posunkuje, tím skôr dieťa posunky napozerá a naučí sa ich. Ak majú posunky aspoň dočasne nahradiť obmedzenú schopnosť dieťaťa komunikovať hovorenou rečou, je dôležité, aby si dieťa vybudovalo veľkú posunkovú zásobu čo najskôr.
  3. Čím viac ľudí posunkuje, tým viac sa dieťa dozvie a naučí o svete. Bezbariérové prostredie je to, kde ľudia posunkujú vždy, keď je v prítomnosti nepočujúce dieťa. Prečo? Aby mohlo „vidieť“ všetky tie bežné konverzácie, ktoré počujúce dieťa prirodzene vníma len tým, že je v prostredí, kde sa rodičia v jeho prítomnosti rozprávajú. Ukázalo sa totiž, že práve to, že deti s poruchou sluchu prepočujú bežné konverzácie okolo nich, spôsobuje, že majú menšie znalosti o tom, ako svet funguje.

 

Nápady, ako vtiahnuť ďalších ľudí do posunkovania:

  • Vyveste si na dvere plagát s prstovou abecedou. Väčšinu detí aj dospelých to zaujme. Bude to skvelá príležitosť hovoriť s ľuďmi o posunkoch. Takýto plagát môžete priniesť aj do škôlky alebo krúžku, ktorý dieťa navštevuje.
  • „Pripni-to“ na mesiac. Prekopírujte z knižky alebo pexesa malé kartičky s posunkami, zalaminujte ich a prilepte na rôzne predmety v byte. Buďte tvoriví – papieriky môžete prilepiť na obľúbené jedlo v chladničke, ale aj na toaletný papier v záchode. Po mesiaci, keď už všetci posunky ovládate, založte kartičky do obalu a vymeňte za ďalšie.
  • Tiché divadelné večere. Z času na čas si urobte spoločnú večeru, počas ktorej vypnete hlas a budete iba posunkovať, gestikulovať alebo používať pantomímu. Namiesto toho, aby ste rozprávali, budete si precvičovať posunky a vaše herecké schopnosti J.
  • Pesničky 1. Starí rodičia majú určite obľúbené pesničky. Je jedno, či sú to folklórne alebo moderné z rádia. Prekvapte ich tým, že im preposunkujete niektorú z ich obľúbených.
  • Pesničky 2. Požiadajte všetkých členov rodiny, aby vybrali pesničku, ktorú sa na kurze naučíte posunkovať. Urobte si zoznam a učte sa ich posunkovať jednu po druhej, kým ich nezvládnete všetky. Učiteľa posunkového jazyka môžete poprosiť, či si môžete preposunkované pesničky natočiť na video, aby ste si pesničku mohli viackrát precvičiť aj v domácom prostredí. Doma si potom urobte prestavenie s odovzdávaním cien J.
  • Rýmovačky, básničky a detské pesničky. Babičky sa určite potešia, keď vytiahnete známu básničku alebo pesničku z vášho detstva. Skúste vyzistiť, ktorá sa im páči. Možno to bude „Ide vláčik šišiši“, „Macko uško“, „Spadla hruška zelená“ alebo „1-2-3-5, spočítam to všetko hneď“. Požiadajte učiteľa na kurze, aby vás tieto detské pesničky a básničky naučil preposunkovať, a prekvapte babičku „zlepšenou“ verziou.
  • Pozvite svojich dobrých priateľov domov, aby ste sa spolu učili posunky. Môžete sa spolu dívať na DVD s posunkami a potom si zahrať niektorú z dole uvedených hier.
  • Urobte pre starých rodičov domáce video s posunkami a dajte im to ako darček. Na videu sa vystriedajte všetci členovia rodiny vrátane detí. Odposunkujte základné posunky, ktoré si myslíte, že by sa mali naučiť.
  • Keď hovoríte s príbuznými, používajte pri nich posunky, veľa od vás odpozerajú. Je možné, že sa na niektorý posunok, ktorý používate s dieťaťom, aj sami spýtajú.
  • Choďte na prechádzku a posunkujte s partnerom o zaujímavých veciach, ktoré sú okolo vás.
  • Kúpte ako darček pre súrodencov, bratrancov, susedov alebo dobrých priateľov knižku, pexeso alebo DVD s posunkami.
  • Pozvite iných rodičov, ktorí posunkujú so svojím dieťaťom, na návštevu alebo sa vyberte na spoločný výlet.

 

Ak ste hravá rodina, zahrajte si s ostatnými členmi rodiny hry s posunkami:

  • Posunkuj a nájdi. Jeden z členov rodiny pomenuje v posunku (bez hovoreného slova) predmet v miestnosti a iní ho musia nájsť. Obmenou hry môže byť, že nebudete hľadať reálne predmety v byte, ale vystrihnuté obrázky z časopisov položené na stole.
  • Posunkové pexeso 1. Rozložte na stôl dvojice kariet, na ktorých sú zobrazené posunky. Snažte sa ich čo najrýchlejšie spárovať. Aby hráč mohol dostať bod, musí ich zaposunkovať aj vysloviť.
  • Posunkové pexeso 2. Rozložte na stôl sériu kariet, na ktorých sú zobrazené posunky, a zároveň druhú sériu obrázkov z obyčajného pexesa. Úlohou hráčov je spárovať karty z oboch sérií, čiže napríklad spárovať obrázok auta a kartičkou, na ktorej je zobrazený posunok auta.
  • Čo to znamená? Jeden hráč zaposunkuje nový Ostatní hádajú, čo môže daný posunok znamenať. Ak nikto neuhádne, povie im to. Takto sa môžete počas spoločného jedla naučiť hneď niekoľko nových posunkov. Ten, kto uhádne najviac posunkov, môže dostať odmenu, čo je extra motivácia hlavne pre deti.
  • Pomenuj slovom a zaposunkuj. Je to rýchla hra na postreh. Jeden člen rodiny povie slovo a druhý po jeho pravici ukáže posunok. Takto sa vystriedajú všetci do kruhu. Túto hru môžete hrať aj ako dve súťažiace skupiny, ak máte aspoň štyroch hráčov.
  • Zahrajte sa na rodinnú súťaž. Každý víkend naučí každý člen rodiny všetkých ostatných počujúcich členov rodiny aspoň jeden nový posunok. Kto si zapamätá najviac posunkov, vyhráva.
  • Hádanky (myslím na niečo). Túto hru často hrávajú počujúce deti. Jeden z členov rodiny zaposunkuje vlastnosti predmetu napr. „malé, zelené, guľaté, jeme to“ a ostatní v posunkoch alebo prstovej abecede hádajú, čo to je (hrášok).
  • Hádanky (20 otázok). Jeden z hráčov napíše na papier slovo, na ktoré myslí. Otočí ho tak, aby ho iní nevideli. Ostatní členovia rodiny dávajú v posunkoch rôzne otázky v snahe zistiť, o akú vec ide. Ten, ktorý slovo vymyslel, smie odpovedať na otázky iba „áno“ alebo „nie“. Ak padne 20 otázok a nikto neuhádol, slovo sa povie.
  • Kto má…? Jeden hráč stojí a posunkuje „Kto má… (modré nohavice, dlhé vlasy, bodkované tričko, hodinky…“. Tí, ktorí majú na sebe danú vec, sa postavia. Hráči sa v posunkovaní striedajú.
  • Šimon velí. Jeden hovorí v posunku slovesá a ostatní podľa posunku tancujú, spievajú, plávajú, skáču, sedia, ležia, píšu, plávajú….
  • Hrané a posunkové šarády. Hráč zahrá v pantomíme názov knižky, filmu alebo známej pesničky. Ak to spoluhráči nevedia uhádnuť, herec môže zaposunkovať jedno slovo z názvu a zvyšné slová znova zobraziť pantomímou. Herec takýmto spôsobom pridáva ďalšie a ďalšie posunky, kým ostatní neprídu na názov.
  • Príbeh na pokračovanie. Rodina si spoločne vymýšľa príbeh v posunkoch tak, že každý z hráčov môže povedať iba jednu vetu. Vety jednotlivých hráčov na seba musia nadväzovať. Prerozprávať sa takto „na pokračovanie“ môže aj rozprávka.
  • Zaposunkujte si básničky alebo pesničky ako v spomalenom alebo zrýchlenom filme.

 

„Od februára idem ako dobrovoľníčka učiť deti do škôlky posunkovať. Timotej chodí s počujúcimi deťmi do bežnej škôlky a ja som sa rozhodla ich naučiť tajnú reč… :–). Som prekvapená, ale počujúcim deťom sa posunky páčia, je to pre nich super reč.“

 

„U nás používame posunky len v úzkej rodine. Starí rodičia sa tvária, že napriek viacnásobnému postihnutiu máme zdravú dcéru, čiže by im ani nenapadlo niečo také skúšať. Iba moja mama mala tendenciu sa učiť posunky. Ovláda ich pár, ale skôr rozpráva, ako posunkuje. Teraz nás učí nové posunky už aj dcéra. Niekedy si robím žarty, že jej niečo zle zaposunkujem. Zabáva sa na tom a opraví ma, ako je to správne. Možno aj toto je spôsob, ako sa dá ísť na deti –  zahrať sa na učiteľov (deti) a tých, čo posunkovať nevedia (rodičia). Je to veľká zábava.“

 

„Pred tým, ako som šla k surdopédke, vždy som všetkých vyzvala, aby mi napísali posunky, ktoré sa chcú naučiť. V poradni som ich nahrala a potom som ich doma ukázala. Podobne sme to robili aj vtedy, keď k nám chodila mobilná pedagogička.“

 

A na záver ešte vyjadrenie mamky z internetu: „Hneď na začiatku som sa rozhodla, že nebudem nikoho z našej rodiny nútiť, aby s Roňou posunkoval. Budem sa iba snažiť ich povzbudzovať čo najviac, ako sa dá. Bolo veľmi zaujímavé sledovať, kto posunkovať začal. Moji rodičia boli perfektní. Pozvali si domov človeka, ktorý ich učil posunkovať. Chodil k nim niekoľko mesiacov raz za týždeň. Na niektoré z tých stretnutí prišli aj iní známi z našej rodiny. Zaujímavé však je, že tí, ktorí mali najviac príležitostí byť s Roňou v kontakte a tým aj najviac príležitostí s ňou komunikovať, tak neurobili. Nakoniec to boli práve oni, ktorí o mnoho krásneho prišli. Je to ťažké, ale musíte sa naučiť prijať, že mnohí nebudú ochotní venovať svoj čas a energiu učeniu sa posunkov. Nebuďte nahnevaní. Radšej využite svoju energiu na to, aby ste povzbudili a naučili posunkovať tých, ktorí o posunkovanie záujem majú. V našej rodine to boli hlavne deti. Sú ako špongie, ktoré sú vždy pripravené naučiť sa nové spôsoby, ako komunikovať.“