Vaše dieťa sa naučí rozumieť posunkom rovnako, ako by sa učilo rozumieť slovám. Zvládnutie posunkovej reči nie je pre bežné dieťa s poruchou sluchu o nič ťažšie ako zvládnutie hovorenej reči pre počujúce dieťa. Jediným dôležitým predpokladom je, že sa v jeho blízkosti bude posunková reč používať.

O tom, ako začať učiť dieťa posunky, píšeme viac v otázke Ako začať komunikovať posunkami s malým dieťaťom. Celý princíp spočíva v tom, že vždy, keď ukazujete na predmet alebo osobu, pridáte k tomu aj posunok. Posunok zopakujete tak často, ako sa to hodí. Napríklad: dieťa pozrie na auto a potom na vás. Vy ten moment využijete a zaposunkujete a poviete AUTO. „To je AUTO. Veľké AUTO. AUTO robí brm brm.“ Posunok AUTO zdôrazníte.

Ak dieťa opakovane zazrie posunok „auto“ VŽDY, keď ho bude držať v ruke, alebo vždy, keď si ho ukážete v knižke alebo na ulici, časom si spojí, že daná vec má označenie v posunku „auto“. Ako vidíte, funguje to rovnako ako so slovami.

 

„U nás sa najviac osvedčilo učenie sa posunkov v každodenných situáciách a počas hry. Napríklad pri večernom stolovaní som pomenúvala a zároveň posunkovala jednotlivé potraviny a následne aj opisovala, ako natieram chlieb a pod. Tak sa učila naša Zuzka a zároveň aj tatino, ktorý nemá toľko času, aby sa cielene učil posunky.“

 

„Od narodenia na Emku posunkujeme, je to pre nás úplné prirodzené. Vôbec sme nerozmýšľali, odkedy s ňou začneme posunkovať, keďže sme nepočujúci rodičia. Na začiatku sme používali základné posunky – ako je  ,kúpať sa, papať‘… O pár mesiacov, keď mala okolo pol roka, Ninka už vedela, čo jej posunkujem. Ukázala som jej ,ideme sa kúpať‘ a na jej tvári bola vidieť radosť. Vedela, čo ju čaká.“