Medzi počujúcimi rodinami sa v poslednom čase vo veľkej miere rozšírilo Babysigns – znaková reč pre batoľatá (www.znakovanie.sk/) alebo „Znakování s miminky“ (www.znakovanismiminky.cz) – český systém podobný Babysigns, ale upravený na naše kultúrne a jazykové prostredie.

 

Na otázku, či si vybrať umelé znaky alebo posunky, nemáme jednoznačnú odpoveď. Rodičia detí s poruchou sluchu, ktorých poznáme a používali umelé znaky, by sa dali rozdeliť na tri skupiny:

  1. Rodičia nedoslýchavých detí, ktorí používali umelé znaky iba na rozbeh – na krátky čas, kým sa ich dieťa nerozrozprávalo. Pretože porucha sluchu u ich dieťaťa nebola závažná a deti mali pomerne veľké porozumenie sluchom, začali rýchlo kombinovať znaky so slovom a okolo roku a pol (niekedy aj skôr) hovoriť prvé slová. V tomto období rodičia alebo samotné deti umelé znaky opustili. Mnohí títo rodičia by podľa ich vyjadrení používali znaky so svojím dieťaťom aj vtedy, ak by sa narodilo počujúce, pretože mu chceli uľahčiť komunikáciu. Títo rodičia siahli po znakoch, pretože sa im zdali jednoduchšie ako štandardné posunky a zároveň ľahko dostupné cez knižky alebo videá na webe.
  2. Rodičia detí s ťažšou poruchou sluchu, ktorí by sa boli radi učili tradičné posunky, ale nemali sa ich kde naučiť, a preto pokladali umelé znaky za východisko z núdze.
  3. Rodičia detí s ťažšou poruchou sluchu, ktorí začali s umelými znakmi, ale v určitom momente si uvedomili, že im na komunikáciu s dieťaťom nepostačujú, a preto prešli na tradičné posunky.

 

Napriek tomu, že vidíme, že mnohým deťom s poruchou sluchu babysigns skutočne pomáhajú, používanie „tradičných“ posunkov má podľa nás svoje nepochybné výhody, ktoré je dobré zvážiť:

  1. Ak má dieťa veľmi ťažkú poruchu sluchu, môže sa stať, že svoje prvé slová nezačne hovoriť ako 12- až 18-mesačné, ale až ako 30-mesačné po tom, čo podstúpi kochleárnu implantáciu. 30-mesačné dieťa by však nemalo hovoriť iba prvé slová. V tomto veku by už malo plnohodnotne v jazyku uvažovať a používať rozvinuté vety. To sa pomocou babysigns sťažka dosiahne, pretože boli primárne určené na komunikáciu s bábätkami. Posunkový jazyk ponúka dieťaťu aj rodičom vyššiu úroveň komunikácie, pretože vznikol práve preto, aby umožnil plnohodnotnú komunikáciu ľudí s poruchou sluchu.
  2. Babysigns sa v mnohom líšia od posunkov, ktoré používajú nepočujúci ľudia na Slovensku. Niektoré posunky boli prevzaté z ASL (amerického posunkového jazyka) a iné umelo vytvorené. Ak by ste začali s babysigns a potom chceli prejsť s dieťaťom na „tradičné“ posunky, dieťaťu pravdepodobne spravíte v hlave na určitý čas zmätok. Mnohé pojmy sa bude musieť začať učiť nanovo.
  3. Zmyslom posunkovania u starších detí je nielen uľahčiť skorú komunikáciu dieťaťa v domácom prostredí, ale aj umožniť dieťaťu, aby sa mohlo stretávať s inými nepočujúcimi deťmi. Umožniť mu patriť do sveta počujúcich aj nepočujúcich ľudí. S babysigns sa dieťa s nepočujúcimi rovesníkmi nedohovorí.

 

„Znakovali (babysigns) sme od narodenia, išlo to tak nejako prirodzene. Vtedy som ešte verila, že Karin počuje. Používali sme s ňou od malička znaky papať, piť, pápá, obliecť, obuť atď., nestačilo to však na vyjadrenie všetkého. Neľutujem, že sme neskôr začali aj posunkovať. Bolo to úžasné, keď mi Karin dokázala posunkom naznačiť, čo hľadáme, keďže u nás sa stále niečo hľadalo :-). Už to nebolo len tipovanie. Vedela som jej vysvetliť, že najprv upraceme, potom sa napapáme, oblečieme a pôjdeme von…“

 

„Zo začiatku sme používali babysign (znaková reč pre batoľatá), lebo pre babysigns sú vypracované aj malé praktické knižky s posunkami a aj krátke video pre detičky s cca siedmimi, ôsmimi posunkami, kde posunkujú malé deti, takže Saške sa to veľmi páčilo a ochotne ich opakovala. V tom čase sme ešte o posunkovom jazyku nevedeli. Potom sme absolvovali kurz posunkového jazyka, takže pribudli aj ďalšie skutočné posunky. Posunky boli pre nás výborné na rozbeh reči a čo oceňujem ešte viac – umožnili nám so Saškou komunikovať už v čase, keď ešte nevedela hovoriť.“