Mnohí rodičia nepočujúcich detí tvrdia, že sú ich deti veľmi citlivé na zrakové podnety: „Oči majú na stopkách, všetko si hneď všimnú.“ Myslíme si, že je skvelé, že posunky umožňujú rozvíjať jazyk dieťaťa na podklade zraku (silného zmyslu u mnohých nepočujúcich detí), a to prinajmenšom do obdobia, kým si nie sme istí, že má sluch dobre skompenzovaný načúvacími prístrojmi alebo kochleárnym implantátom, a tak môže vnímať reč sluchom.

 

„Keď sa u Janky zistila ťažká porucha sluchu, uvedomila som si, že posunky budú pre nás nápomocné. Napadlo mi, že ak nepočuje, čo hovorím, tak aspoň uvidí, čo jej ukazujem. Trvalo to dlhšie, kým Janka sama začala posunky používať. Všimla som si však, že si Janka posunky nielen  všíma, ale im aj rozumie. Reagovala totiž na to, čo vidí. Posunky nám veľmi pomohli pri spoločnom čítaní knižiek. Veľmi si žiadala opakované čítanie s posunkami a tým sa jej rozširovala posunková zásoba. Aj počas prechádzok s kočíkom alebo pri jedle sme si všetko komentovali posunkami.“