Pri žiadnom dieťati s poruchou sluchu nevieme od malička s istotou povedať, či sa naučí rozprávať a rozumieť počutému. Je pravda, že mnohé deti, ktoré splnia podmienky 1-3-6, budú mať na vývin reči vytvorený skvelý základ. V praxi však zároveň vidíme, že sú deti s poruchou sluchu, ktoré sa v hovorenej (orálnej) reči napriek skvelému základu oneskorujú. Dôvodom môže byť narušenie sluchovej pamäti, problémy s oromotorikou (motorikou úst), pridružené zdravotné problémy, ktoré v ranom veku nemusia byť zjavné alebo prítomné, alebo narušený vývin reči (napr. vývinová dysfázia), ktorý nemá priamy súvis s poruchou sluchu. Ťažkosti s osvojením si hovorenej reči vidíme u viacerých detí s načúvacími prístrojmi aj kochleárnym implantátom. Práve pre tieto deti je raná komunikácia s posunkami záchrannou sieťou, pretože im umožňuje hneď od začiatku plnohodnotne fungovať a komunikovať. V prípade, že sa neskôr ukáže, že hovorená reč dieťaťa napriek dobrej kompenzácii sluchu výrazne zaostáva, dieťa už má vybudovaný dobrý jazykový základ v posunkoch, na ktorom môže postaviť hovorenú reč.

 

„Podľa ASSR malo mať naše dieťa stredne ťažkú poruchu sluchu. Až neskôr sme sa dozvedeli, že posunky budú v jeho prípade jediná možná cesta komunikácie, keďže má Tomáško následkom choroby poškodený nielen slimáčik, ale aj sluchové a rečové centrum – rozprávať nebude. Má diagnózu centrálna hluchota.“

 

„Keď nám v 18. mesiacoch po druhýkrát potvrdili diagnózu ťažká porucha sluchu, tak nám lekári odporučili vyhľadať odbornú logopedickú a špeciálnopedagogickú pomoc. O pozitívach používania posunkov sme od lekárov nedostali žiadne informácie, bohužiaľ… (Samozrejme, že sme o posunkovom jazyku vedeli, no nemali  sme žiadne podrobnejšie informácie o jeho veľkých benefitoch, o ktorých teraz už nepochybujeme.) Začali sme sa obracať na rodičov nepočujúcich detí s prosbou o referencie na logopédov, špeciálnych pedagógov. Od rodičov, našej pani logopedičky aj pedagogičky sme dostali všetky pre nás potrebné informácie o posunkovom jazyku, o jeho výhodách, nevýhodách, o ich skúsenostiach s deťmi, ktoré ho používajú. Ak by sme na začiatku mali toľko informácií, koľko máme dnes, a niekto by nám vysvetlil, prečo je „štart“ s posunkami taký dôležitý, určite by sme s nimi začali už okolo pol roka, pretože by to Amálke nemohlo ublížiť, aj keby počula. Naopak, myslíme si, že teraz by sme už určite boli o nejaký ten krok ďalej, ako sme.“

 

„Na začiatku nám nik nevedel povedať, či Timko bude s načúvadlami počuť a či sa naučí rozprávať. No aj napriek tomu nás odhovárali od používania posunkov. Pri hospitalizácii v nemocnici sme stretli šesťročného chlapca, ktorého rodičov od posunkov tiež odhovárali. Žiaľ, jeho sluch nebol dostatočný na to, aby sa naučil rozprávať… Avšak kvôli postoju lekárov sa nenaučil komunikovať ani v posunkovom jazyku. Videli sme pred sebou dieťa, ktoré bolo uväznené v samom sebe. Nedokázalo vyjadriť svoje potreby ani pocity. A vôbec nechápalo svet okolo seba… Vtedy sme si uvedomili, že by bolo obrovským rizikom odoprieť Timkovi posunky a staviť všetko na jednu neistú kartu.“