Občas sa stretávame s rodičmi, ktorí sú smutní z toho, že je pre nich ťažšie nadviazať vzťah s ich dieťaťom s poruchou sluchu. Uvedomujú si, že napriek tomu, že svoje deti ľúbia, brzdí ich nefunkčná komunikácia.

 

Z  nasledujúcich vyjadrení rodičov vyplýva, že posunkovanie s nepočujúcim dieťaťom im pomohlo porozumieť si navzájom a budovať vzťah, a to dokonca aj u detí, s ktorými sa začalo posunkovať až vo vyššom veku.

 

„Veľmi sa zmenil náš vzťah, keď sme sa naučili vzájomnej komunikácii. Vďaka posunkom už skoro vôbec nedochádza k nedorozumeniam, nepochopeniu, k frustrácii našej dcéry. Vládne medzi nami oveľa väčšia psychická pohoda a vieme predchádzať vyhraneným situáciám.“

 

 „Najväčší prínos posunkov je komunikácia, vedieť sa porozprávať s vlastným dieťaťom. Zistiť, ako sa malo v čase, keď bolo bez rodiny. Vedieť zistiť, čo ho teší a čo trápi, či ho niečo bolí, či je smutné, to je najväčší prínos pre obe strany. Bez komunikácie sa rodič môže cítiť neschopne a dieťa frustrovane, keď mu nikto nerozumie.“