Ako sme už spomenuli, začiatky hovorenej reči sú u detí s poruchou sluchu rovnaké ako u počujúcich detí, dieťa hrkúta aj džavoce. Dokonca aj dieťa, ktoré skoro nič nepočuje, vydáva okolo do siedmeho mesiaca džavotavé zvuky. Toto „pudové džavotanie“ sa však u dieťaťa s ťažkou poruchou sluchu začne rozvíjať do „napodobňujúceho džavotania“ iba vtedy, ak má dieťa dobre skompenzovaný sluch. Ak dieťa nemá dostatočný sluch na to, aby počulo iných alebo seba, tak džavotať postupne prestáva alebo džavoce veľmi málo. Je to preto, lebo človek je „nastavený“ na odozvu – dieťa sa učí rozprávať na základe toho, čo počuje okolo seba, a zároveň na základe toho, že počuje zvuky, ktoré samo vydáva. Tieto zvuky sa mu páčia, páči sa mu aj hra s jazýčkom, a preto sa ich pokúša tvoriť znova a znova.

 

Z toho vyplýva, že na to, aby sa u dieťaťa s ťažkou poruchou sluchu vyvíjala reč a sluch v správnom čase a čo najviac prirodzene, malo by dieťa dostať kvalitné načúvacie prístroje už v období okolo pol roka. Ak hovoríme dostať, myslíme tým dostať a pravidelne počas celého dňa nosiť. Na základe toho, čo dieťa počuje alebo zrakom vidí (v prípade posunkového jazyka), sa potom začnú vytvárať v mozgu tzv.  jazykové prepojenia. Čím NESKÔR dieťa s cieleným počúvaním a komunikáciou začne, tým ťažšie sa mu bude dobiehať počujúcich rovesníkov. Ak sa počas nasledujúcich šiestich mesiacov ukáže, že vaše dieťa nie je schopné vnímať hovorenú reč s načúvacími prístrojmi a vy chcete, aby reč v plnej miere počulo, do úvahy pripadá ešte kochleárna implantácia.

 

Schopnosť komunikovať (hovoriť alebo posunkovať) u detí s ťažkou stratou sluchu však závisí aj od ďalších faktorov:

  • veľkosti straty sluchu (čím menšia strata sluchu, tým väčšiu šancu dieťa má, že započuje reč okolo seba a následne ju začne aj opakovať),
  • talentu dieťaťa a jeho schopnosti vyťažiť z napodobňovania, počúvania a odzerania čo najviac,
  • povahy dieťaťa (introvert, extrovert),
  • pridruženého postihnutia dieťaťa – mentálne, telesné, poruchy učenia a pamäti…
  • častosti komunikácie v rodine dieťaťa – rodina, v ktorej členovia počas dňa málo navzájom hovoria a väčšinu času trávia individuálne v izbe alebo pred televízorom a počítačom, nie je prostredím, ktoré by podporovalo rečový vývin dieťaťa. Ak dieťa komunikáciu (orálnu alebo posunkovú) pravidelne nevidí a nezažíva, tak sa o ňu ani nepokúša,
  • zhody ostatných členov rodiny na komunikačnej metóde. V niektorých rodinách sa stáva, že jeden z rodičov by rád posunkoval, ale druhý rodič alebo starí rodičia posunkovanie odmietajú. Takýto rozkol vedie k tomu, že dieťa nebude mať dostatok príležitostí naučiť sa efektívne posunky vidieť, ale ani využívať, pretože mu časť rodiny nebude rozumieť. Niekedy je veľmi náročné nájsť v rodine zhodu. V takom prípade je dôležité začať a nečakať na jednotný súhlas všetkých. Najčastejšie nakoniec aj tak vyberie komunikačný prístup tá osoba, ktorá trávi s dieťaťom najviac času,
  • pomoci odborníkov, ktorí vám poradia, ako rozvíjať sluch a reč dieťaťa.

 

Ako teda vidíte, mnohé faktory sú predom dané a vy ako rodičia ich ovplyvniť neviete. Čo však viete ovplyvniť, je to, koľko s dieťaťom hovorenou rečou, prípadne rečou a posunkami komunikujete, a to je pre vývin vášho dieťatka VEĽMI dôležité. Dúfame, že vám naša publikácia dopomôže k tomu, aby ste sa pri komunikácii s vaším bábätkom cítili spokojne a mali ste z vášho vzájomného vzťahu radosť. Pamätajte však, že do knižky sa všetko nezmestí. Vyhľadajte preto pomoc surdopéda aj logopéda, uvidíte, že na rozvíjanie komunikácie nie ste sami.