Tvrdia vám niektorí odborníci, že sa nie je kam ponáhľať, že stačí, ak dieťa dostane načúvacie prístroje koncom prvého roka? Pozrite sa, koľko sa počujúce deti naučia len tým, že v prvom roku počujú. Aby mohlo mať vaše dieťa rovnaké podmienky na vývin reči ako počujúce dieťa, potrebuje načúvacie prístroje čo najskôr.

 

Novorodenci sa rodia s úžasnou schopnosťou vyhľadávať osoby, ku ktorým by mohli mať vzťah. Prichádzajú na svet pripravení komunikovať s ľuďmi, ktorí sa o nich starajú. Zo začiatku bábätká hlavne plačú, aby vyjadrili svoje potreby. Krikom a plačom vyjadrujú predovšetkým to, že im niečo chýba. Na konci druhého mesiaca sa pridá úsmev, smiech, otočenie hlavičky za človekom, ktorý práve hovorí, a radostné kopanie nožičkami. Od druhého mesiaca zároveň drobčekovia hrkútajú ako vtáčiky (aaa, eee), brblú, kvíkajú a vydávajú množstvo iných zvukov len preto, že sa im to páči. Sú spokojní, keď si ich všímame a pozerajú nám do očí.

 

Okolo cca tretieho  mesiaca bábätká zistia, že krikom môžu privolať svoju mamu alebo blízku osobu. Je to veľká vec, pretože si uvedomia, že krikom môžu ovplyvňovať svoje okolie. V tomto období sa objavuje prvé džavotanie – „pudové džavotanie“ – bábätká vytvárajú zvuky, ktoré sa podobajú na naše spoluhlásky (napr. k, g, b, p, m) a ich rozmanité kombinácie (napr. ba, du, gi, mamamama, tatatatata). Tieto zvuky však nič konkrétne neoznačujú ani nevyjadrujú a bábätká si ich ešte nevedia zapamätať natoľko, aby ich cielene zopakovali. Pudové džavotanie sa objavuje u detí na celom svete, a to bez ohľadu na to, či počujú alebo nie.

 

Medzi šiestym a ôsmym mesiacom sa zmení podstatná vec, bábätká začínajú čoraz viac sedieť, čím sa zmení aj ich postavenie jazyka a ostatných pohyblivých orgánov úst. Začínajú preto znova experimentovať so svojimi hovoridlami, no tentoaz už viac počúvajú seba aj ľudí okolo. Bábätká si čoraz viac všímajú, ako sa hýbu ľuďom pri rozprávaní pery, a snažia sa tieto pohyby pier napodobniť a zároveň si všímajú, ako znejú slová a zvuky okolo nich, a aj tie sa snažia napodobniť. Toto „napodobňujúce džavotanie“ už u dieťatka s poruchou sluchu nie je prítomné, ak nemá v tomto čase načúvacie prístroje.

 

V období od ôsmeho mesiaca sa objavujú u dieťaťa prvé gestá. Pre bábätká majú veľký význam, pretože im pomáhajú vyjadriť sa v období, kým svoje priania a potreby nevedia vyjadriť slovom. Medzi prvé gestá patrí napríklad naťahovanie sa za vecami, ktoré chcú, zdvíhanie rúk, keď chcú byť v náručí, ukazovanie prstom alebo rukou, keď ich niečo zaujme, podávanie predmetov, mávanie „pá-pá“ na rozlúčku, tlieskanie alebo odmietnutie jedla tým, že sa prudko otočia telom… Spolu s prvými gestami sa zároveň objaví ešte jedna dôležitá vec, bábätko sa prestáva dívať iba na predmet, ktorý by chcelo, a začína striedať pohľad z predmetu na dospelého a späť, akoby zmenou pohľadu rodičovi vravelo: „Všimol si si, že chcem tamtú vec?“ Medzi rodičom, dieťatkom a vecou tak vznikne tzv. pomyselný trojuholník.

Od ôsmeho mesiaca začínajú zdravé počujúce deti čoraz viac reagovať na výzvy dospelých. Týmto výzvam rozumejú predovšetkým vtedy, keď sa udejú v situáciách, ktorú dobre poznajú – tzv. rutinách.  Bábätká ešte stále nerozumejú mnohým slovám, ale z toho, aký máme tón hlasu, mimiku alebo aké gesto použijeme, pochopia, či robia dobe alebo zle, pochopia, čo od nich chceme. V tomto období sa naučia zareagovať v domácom prostredí na výzvy, napr.: „Ukáž, aký veľký vyrastieš“, „Kde je tik-tak?“ či zákazy „Nie!, No-no!“. Bábätká zároveň pochopia, že komunikáciou môžu dosiahnuť zmenu. Tešia sa, že džavotaním získali pozornosť inej osoby, a preto džavotanie opakujú. Občas sa im podarí vysloviť zhluk hlások, ktoré znejú ako skutočné slová. Väčšinou však ide o náhodné a hravé napodobnenie toho, čo každý deň počujú okolo seba. Deti ešte stále skutočný význam týchto „slov“ nepoznajú.

 

Okolo prvých narodenín rozumejú slovenské deti okolo desať až dvadsať slov a používajú jedno až šestnásť prvých slov.