Obdobie medzi 12. až 18. mesiacom

Prvý rok sme zakončili tým, že sa u detí začínajú objavovať prvé slová. Tieto prvé slová by sa nemohli objaviť, pokiaľ by deti v predchádzajúcom období nepochopili, že veci a osoby neprestávajú existovať, ak ich práve nevidia (hľadám loptu, ktorú predo mnou skryli, pozerám, kde je autíčko, ktoré mi vypadlo z rúk).

 

Obdobie medzi 12. až 18. mesiacom je typické tým, že sa výrazne zlepšuje porozumenie dieťaťa a dieťa používa čoraz väčšie množstvo prvých slov  a gest. Prečo je to tak? Tým, že deti začínajú chodiť a  čoraz viac začínajú objavovať nový svet okolo seba, nastáva aj mnoho nových situácií, keď musia s rodičom komunikovať. Vďaka tomu sa začína vo väčšej miere rozvíjať ich porozumenie aj aktívna slovná zásoba. Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, keď porozumenie dieťaťa záviselo od toho, či situáciu dobre pozná (vete „Obujeme si topánky“ napríklad rozumelo iba vtedy, keď ste sa opakovane obúvali pri dverách), teraz už deti začínajú rozumieť slovám bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádzajú. (napr. vtedy, keď začnete hovoriť o topánkach na detskom ihrisku alebo v obchode). V 18. mesiaci má priemerné slovenské dieťa veľké porozumenie, jeho pasívnu slovnú zásobu tvorí približne 380 slov.

 

Ako je to s ich vlastnou komunikáciou a hovorením? Prvé slová, ktoré deti hovoria okolo jedného roka, vôbec nemusia znieť ako slová, ktoré používajú dospelé osoby. „Kako“ môže byť vtáčik, „boka“ vreckovka. Deti v tomto veku veľmi rady robia zvuky zvierat (mú, beéé) alebo dopravných prostriedkov (šššš, úúú). Často skracujú reálne slová – da (daj), de (dedo). Prvé slová v tomto období sú často „jednoslovné vety“, pretože označujú celú situáciu, nielen jednu vec alebo osobu. Za slovom „mama“ sa tak môže ukrývať veľa rozdielnych posolstiev, napríklad: „Kde si, mama?“ „Mama, chcem otvoriť dvere a ísť von.“ „Mama, nechcem ísť spať s tatom, ale s tebou.“ Prvé slová sú zaujímavé aj tým, že často označujú viaceré podobné veci, osoby alebo udalosti. Napríklad slovo „hav“ môže označovať nielen psa, ale aj všetky chlpaté zvieratá – živé, plyšové aj na obrázku a slovo „bobo“ môže označovať všetko okrúhle – loptu, cukrík, okrúhlu lampu… Veľmi často počuť slová „toto, tam, to, tu“. Deti v tomto období komunikujú okrem prvých slov aj mnohými gestami. Gestá sú pre ich vyjadrovanie naďalej veľmi dôležité, pretože slovom ešte stále nevedia vyjadriť všetko, čo potrebujú. Okolo 15. mesiaca je pre deti typické, že kombinujú slovo a gesto (ukážu prstom na pohár a potom povedia „daj“), prípadne kombinujú dve gestá spolu.

 

Zatiaľ čo na začiatku prvého roka hovoria deti približne jedno až šestnásť prvých slov, vo svojich 18. mesiacoch ich už hovoria 50 – 70 a používajú 15 rôznych gest. Ako teda vidíte, jedenapolročné ročné deti urobili vo vývine hovorenej reči veľký pokrok, ešte stále však rozumejú oveľa väčšiemu množstvu slov, ako sú schopné vysloviť. Poznajú predmety, ktoré sú v ich okolí, oblečenie, ktoré si obliekajú, mená blízkych ľudí alebo ukážu na jednotlivé časti svojho tela. Vedia pomocou gest a prvých slov odpovedať na otázky – Kto? Čo? Kde?, potrebujú však na odpoveď dostatok času.

 

18 – 24 mesiacov

Je to obdobie, keď sa jednoslovné výpovede rozšíria na dvojslovné vety a deti začnú používať zjednodušenú gramatiku. Deti začnú tvoriť dvojslovné výpovede až potom, keď sa v ich aktívnej slovnej zásobe nachádza približne 50 slov, kombinujú slovo a gesto (ukážu prstom na čaj a povedia „daj“), kombinujú dve gestá spolu a v hre spájajú dve činnosti (napr. pomiešajú v pohári kašičku a potom ňou nakŕmia bábiku).

Deti začínajú tvoriť prvé dvojslovné vety prilepovaním slov k sebe, napríklad: „Hači ne. Tam haji. Toto tu.“  Začínajú si čoraz viac všímať, čím sa predmety líšia, aké majú vlastnosti, a preto už podobné predmety pomenúvajú rozdielnymi slovami. Z ich reči je zjavné, že ku koncu obdobia začínajú vnímať a používať množné číslo (množstvo) a minulý čas (papavapapala, pijopilo, hajau hajal). Deti sa v tomto období učia napodobňovaním všetkého, čo vidia u rodičov. Zatiaľ čo v predchádzajúcom období vedeli odpovedať na otázku „Kde je?“, v tomto období ju už začínajú dospelým klásť samy. „Nie!“ je dôležité slovo v tomto období. Pre koniec tohto obdobia je typické, že deti hovoria o sebe samom, ale aj o iných ľuďoch a veciach v tretej osobe („papá“, „hajá“, „ide“) a komentujú, čo práve tu a teraz robia. Pokúšajú sa hovoriť o svojich pocitoch – „Boví tu (bolí tu)“ alebo „Bojí to (bojím sa toho)“.

Podľa slovenských výskumov rozumejú priemerné slovenské deti okolo druhých narodenín 530 slov a hovoria ich okolo 300.

 

24 – 30 mesiacov

Na začiatku tohto obdobia používajú deti veľa jednoslovných a dvojslovných spojení, čoskoro ich však rozvinú do prvých trojslovných viet. Tesne predtým, ako sa objavia trojslovné vety, deti začnú používať kombináciu troch gest alebo spájať tri činnosti v jednej hre (dieťa si napr. zaparkuje auto, naloží ho kockami a kocky vysype do garáže). Dĺžka slov sa u detí predlžuje (už to nie je len jednoslabičný dom, ale aj trojslabičný krokodíl). Deti sa zároveň začínajú pýtať: „Čo je to? Kto je to? Čo(sa) stalo?“ Najprv začnú používať predložky „v (izbe), na (strome), do (domu)“ a ku koncu obdobia aj „s (tatom), k (babe)“. Objavujú sa u nich čoraz častejšie prídavné mená (malý, studený, pekný) a zámená (my, ty, ja, mne, ti). Dôležitým slovesom je (ne)chcem. Časté sú aj slová typu „teraz, potom, včera, tu, tam“ a s nimi spojený minulý a budúci čas (poletíme, idem plávať). Ak nepoznajú slovo, vymyslia si vlastné (napr. „lozítko, pichatko, čarovník“). Ešte stále sa môže stať, že deti striedajú JA a svoje meno. Toto obdobie je známe ako „obdobie vzdoru“ alebo obdobie „Ja sám“. Detí začínajú ďakovať a prosiť. Rozumejú čoraz dlhším inštrukciám („Vezmi bábiku a maca a daj im papať“). Obľúbenou hrou je hra na „akože“, keď napríklad drevená kocka predstavuje raketu, ktorá letí do vesmíru.

Na konci tohto obdobia hovoria dvaapolročné deti okolo 450 – 500 slov.

 

30 – 36 mesiacov

je obdobím rozvinutých viet a súvetí. Zatiaľ čo dvaapolročné ročné deti tvoria predovšetkým troj- až päťčlenné vety („Mami, nechoď preč“), trojročné deti už vedia vytvoriť aj súvetia (Mami, ja nechcem, aby si išla preč). Deti zdokonaľujú časovanie slovies (ide, sedel, bude robiť), skloňovanie podstatných mien, prídavných mien aj zámen (chlapca, peknému, Šiminkovej), používajú čoraz viac predložiek (z – papiera, zo, pod – stolom), pre – babku, od  – tety, vedľa – tata, o – Barborke, po – rozprávke) aj spojok (napr. a, a potom, keď, že, alebo, ale, aby…). Typická pre toto obdobie je otázka „Prečo?“. Slovná zásoba prudko rastie. Deti sa zvyknú naučiť v tomto období dve až tri nové slová každý deň. Na konci tretieho roka majú preto aktívnu slovnú zásobu okolo tisíc slov. Vďaka veľkej slovnej zásobe sú schopné svojim blízkym prerozprávať, čo zažili, čo ich zaujalo, ako sa cítia.