• Rozložte si rutinu na viaceré malé kroky. Každý tento krok opakovane komentujte a pomenujte. Ak napríklad každý deň cestujete autom, vaším cieľom je, aby bolo dieťa usadené a bezpečne pripútané. Celý proces opakovane komentujte rovnakými slovami. Napríklad: „Poď, Miško, otvoríme dvere. Tu si sadni. Pripútame Miška, aby nespadol. Tak, je hotovo. Krásne sedíš.“ Takto Miško napočúva každý deň tie isté slová, počas tých istých aktivít a časom im porozumie. Zároveň si zvykne, že musí byť v aute pripútaný. Niektoré aktivity dokonca majú svoje vlastné frázy: „Je čas sa obliekať,“ alebo „Už je čas vyraziť. Poďme.“

 

  • Ľahšia cesta nie je vždy lepšia cesta. Často je pre rodičov jednoduchšie a rýchlejšie, ak rutiny prebehnú rýchlo, „aby ostal čas na iné veci“. Chceme vás však povzbudiť, aby ste za dieťa nerobili všetky veci vy. Prečo?
  1. Mierna frustrácia dieťaťu pomáha, pretože ho „núti“ do komunikácie v snahe dosiahnuť zmenu. Musí si vyžiadať keks, požiadať o pomoc pri podaní autíčka z poličky alebo ukázať, že má pokakanú plienku a potrebuje prebaliť.
  2. Ak je však rodič vždy ten, kto za dieťa veci urobí sám, dieťa sa nielenže nenaučí samostatnosti, ale nebude mať ani pocit, že má na svet okolo seba vplyv. Ak sa, naopak, naučíte čakať, kým dieťa vytlačí pastu alebo spláchne vodu na záchode, dieťa pochopí, že ľudia sa v aktivitách striedajú – raz ty, raz ja. A to je základom efektívnej obojstrannej sociálnej interakcie.

 

  • Umožnite dieťaťu, aby opakovane zažívalo celú aktivitu. Podľa veku ju môže s vami priamo vykonať alebo vás aspoň pozorovať. V každom prípade ju však detailne opíšte. Ak napríklad ohrievate jedlo, zoberte vaše dieťa do kuchyne, otvorte spolu linku a vyberte z nej misku. Spýtajte sa dieťaťa, kde je lyžica, a spolu ju nájdite v zásuvke. Ak ohrievate jedlo v mikrovlnke, upozornite dieťa, že pípanie znamená, že jedlo už je ohriate. V krátkych vetách hovorte o tom, že je jedlo teplé, a preto je nutné dávať pozor. Spýtajte sa, kde je bryndáčik. Po tom, čo ho dieťa ukáže, pripnite mu ho okolo krku. Po dojedení nechajte dieťa, aby sa ho samo pokúsilo zložiť. Môžete si ho spolu prezrieť a hovoriť o tom, či je bryndáčik špinavý alebo čistý. Zoberte misku a lyžicu a odložte ju spolu do drezu. Pustite teplú vodu a ukážte mu, ako sa umýva riad. Všetky tieto aktivity komentujte. Prečo? Pretože ak sa táto aktivita zopakuje dvakrát za deň, tak je to 14-krát za týždeň, čo malo vaše dieťatko šancu započuť slová hladný, jesť, piť, miska, ohriať, teplé, hotovo, umyjeme… Ak ste pri hovorení zároveň posunkovali, vaše dieťatko mohlo vidieť všetky posunky 14-krát a dobre si ich zapamätať. Ak bude mať možnosť takýmto spôsobom vnímať vybrané pojmy aj naďalej, po čase sa naučí priradiť správne slová alebo posunky k predmetom a aktivitám. Ak je dieťatko veľmi malé, nemusíte sa ho nič pýtať. Stačí, ak s ním alebo pred ním dané aktivity robíte a komentujte. Z času na čas však počkajte a sledujte, či vie, čo ďalšie bude nasledovať. Môže vám to naznačiť ukázaním prstom alebo pohľadom očí.

 

  • Precvičujte viacero zručností v jednej rutine – stolovanie a kŕmenie napríklad ponúka príležitosť precvičovať si jemnú motoriku tým, že dieťa naberá pinzetovým úchopom hrášok, cvičí koordináciu oko-ruka, keď si snaží samostatne vopchať jedlo do úst, zlepšuje spoluprácu oboch rúk, keď pomaličky berie pohár zo stola, buduje pasívnu slovnú zásobu a porozumenie jednoduchým príkazom, keď pomenovávame jedlo na tanieri a požiadame dieťa, aby nám podalo pohár alebo rožok. Tá istá aktivita precvičuje požadovanie vecí, keď dieťa musí ukázať alebo pomenovať vec, ktorú chce, a podporuje vokalizáciu dieťatka, keď popri kŕmení povieme „mňam, mňam“ alebo „ham, ham“ a dieťatko sa to pokúsi zopakovať. A čo takto pranie? Ideálne je na triedenie oblečenia podľa veľkosti na malé a veľké, triedenie ponožiek podľa farieb, precvičovanie motoriky prstov pri štipcovaní, rozširovanie slovnej zásoby o slová prať, vyberať, vešať, suchý, mokrý, rovnaký, iný, biely, farebný… Porozprávajte sa so svojím špeciálnym pedagógom alebo logopédom, čo a ako môžete s dieťatkom počas rutín precvičovať.

 

  • Precvičujte jednu zručnosť alebo schopnosť vo viacerých rutinách – ak napríklad pomáhate dieťatku pochopiť, že veci existujú aj po tom, čo ich schováte (tzv. stálosť objektu), môžete schovávať hračku pod čistú plienku počas toho, ako dieťa prebaľujete, pred spánkom si môžete zahrať „kuk, kde som“ tým, že sa schováte pod perinku, počas poobedňajšej hry môžete cielene schovávať pred dieťaťom rôzne hračky pod škatuľky alebo pri obliekaní schovávať maličké predmety do vrecka na bunde. Možností je neskutočne veľa a vidíte, že precvičovanie potrebných zručností nevyžaduje extra čas.

 

  • Využívajte rôzne „nevyplnené“ aktivity. Ak napríklad pravidelne cestujete autom a trávite čas v dopravných zápchach, pouvažujte o FM systéme, ktorý umožní, aby aj v hlučnom prostredí auta počulo dieťa váš hlas zreteľnejšie. Môžete mu potom komentovať veci, ktoré vidíte z okna, spievať si spolu pesničky alebo hovoriť básničky. Aj ostatné deti v aute sa môžu zapojiť napríklad tým, že si spolu s bábätkom prečítajú knižku. Ak počúvanie a hovorenie neprichádza v aute do úvahy, niektoré mamičky si dopredu pripravia malé balíčky s aktivitami zameranými na jemnú motoriku. Dieťa sa zabaví prevliekaním gombičkového hada, lepením obrázkov so suchým zipsom alebo prepchávaním mäkkého drôtiku cez sitko. Precvičí si motoriku prstov a koordináciu oko-ruka. Ideálne do auta sú zároveň knižky a detské časopisy.

 

  • Zapojte dieťa, kde sa to dá – aj pri takých aktivitách, ktoré väčšinou robíte sami. Napríklad pri prebaľovaní môžete dieťatko požiadať, aby vám pomohlo vyťahovať vlhčené utierky zo škatuľky, čím sa zlepší sila v jeho ručičkách. Zároveň mu môžete hovoriť o tom, aké utierky sú – mäkké, voňavé, mokré, špinavé, čím sa zase rozšíri jeho slovná zásoba. A na konci, ak už dieťatko vie chodiť, precvičte jeho porozumenie tým, že ho požiadajte, aby vyhodilo špinavú plienku do koša.

 

  • Rutiny sa menia s vekom a možno aj ročným obdobím – je práve jeseň, vy chodíte pravidelne na prechádzky, vaše dieťatko miluje zbierať veci zo zeme a zároveň dozrelo do veku, keď začína vnímať vlastnosti vecí? Ideálny priestor, aby ste spolu zbierali listy, šušky, gaštany, hlinu, piesok a prirodzene si precvičovali slová ako tvrdý, mäkký, ostrý, sype sa, špinavý, podaj, schovaj, kde to je. Zároveň môžete načúvať tichým a silným zvukom v prírode a sledovať, ako rôzne predmety znejú, keď ich hodíte do kovového vedierka alebo mláky s vodou. Predstavte si, koľko príležitostí budete mať precvičiť si danú slovnú zásobu aj sluchové zručnosti, ak budete aktivitu pravidelne opakovať, kým nepríde zima.

 

  • Buďte flexibilní a sledujte, čo počas rutiny zaujme vaše dieťa. Štúdie ukázali, že porozumeniu slov a posunkov pomáha, ak pomenovávame to, o čo sa dieťa v danom momente zaujíma. Ak sa napríklad počas hry vaše dieťa prestane zaujímať o kocky pred ním a uprene pozerá na vzdialenú loptu, prineste ju a hovorte o nej. Ak dieťa miluje konkrétnu básničku alebo pesničku a jedným z vašich aktuálnych cieľov je, aby viac hlasom intonovalo, precvičujte si túto zručnosť práve na nej.

 

  • Buďte kreatívni. Je samozrejmé, že rutiny sa zrením dieťatka menia. Rutinou sa môže stať čokoľvek, čo uvidíte, že dieťa v danom momente dlhodobo baví. Môže to byť polievanie kvetov, kŕmenie psa alebo pečenie koláčov. Niekedy sa stane, že sa počas rutín objavia nepredvídané veci. Dieťa napríklad zistí, že fúkaním do rolky od toaletného papiera vzniknú zaujímavé zvuky – pridajte to do rutiny. Veď najlepšie príležitosti na učenie sú tie, ktoré sú interaktívne, dieťa sa do nich priamo zapojí a má pri nich zábavu.

 

 

V tejto kapitole ste sa dozvedeli veľa o rutinách. Vidíte, že váš obyčajný deň poskytuje veľa príležitostí, keď môžete rozvíjať komunikáciu, myslenie alebo motoriku dieťaťa. Ak rutiny pokladáte za dôležité, ale stále si nie ste istí, čím začať, poproste vášho špeciálneho pedagóga alebo logopéda, aby vám s nimi poradil.