To, že má niekto stratu sluchu, hovorí len veľmi málo o tom, akú cestu životom si vyberie.  Keď sa začnete stýkať s ľuďmi, ktorí sú nepočujúci alebo nedoslýchaví, zistíte, že ich pohľad na stratu sluchu sa môže veľmi líšiť.

nepočujúci s malým n”  – medicínsky model

  • sú ľudia, ktorí k sebe často referujú ako sluchovo postihnutí alebo nedoslýchaví.
  • preferujú počujúcu spoločnosť a jej hodnoty. Keďže je v počujúcom svete „počutie“ vysoko cenené, strata sluchu sa vníma ako „chyba“, ktorá musí byť do čo najväčšej miery korigovaná – liekmi, načúvacími prístrojmi alebo kochleárnym implantátom.
  • pokladajú hovorený jazyk za ich hlavný spôsob komunikácie.
  • sa snažia dosiahnuť, aby ich schopnosť počúvať, odzerať a zreteľne hovoriť bola čo na najlepšej úrovni, pretože si prajú byť čo najviac integrovaní do počujúcej spoločnosti, ktorá počutiu a hovoreniu prikladá veľkú hodnotu.
  • majú často (ale nie vždy) menšiu stratu sluchu a tým pádom lepší prístup k hovorenému jazyku ako tí, ktorí sú úplne nepočujúci.
  • sa často vzdelávali v integrovaných podmienkach.

Nepočujúci s veľkým „N“ – kultúrny model

  • sú ľudia, ktorí k sebe referujú ako kultúrne Nepočujúci. Nevnímajú seba samých ako postihnutých, len kultúrne iných. Sú si vedomí toho, že pri prijímaní informácií z počujúceho sveta potrebujú určitú pomoc, keďže sa nemôžu spoliehať na počutie, ale napriek tomu sa vnímajú ako kompletné osobnosti, ktoré sú len nepočujúce. Pojem sluchové postihnutie alebo handicap vnímajú skôr ako postoj, nie ako fyzický stav.
  • preferujú komunitu Nepočujúcich – ich hodnoty, zvyky, tradície. Sú hrdí na svoju identitu Nepočujúceho človeka.
  • pokladajú prirodzený posunkový jazyk za hlavný spôsob komunikácie – tento jazyk pokladajú za ICH vlastný jazyk – jazyk komunity Nepočujúcich.
  • napriek tomu, že žijú aj v počujúcej kultúre, za svoj domov pokladajú komunitu Nepočujúcich, kde sú používa posunkový jazyk a len malý dôraz sa kladie na orálnu reč.
  • netúžia zmeniť fakt, že dobre nepočujú. Mnohí by si nezvolili počutie ani vtedy, keby mali „čarovný prútik“. Je to preto, že sú hrdí na svoj jazyk, kultúru, históriu a sociálne vzťahy.
  • majú často veľmi ťažkú stratu sluchu až hluchotu, a preto je pre nich veľmi náročné vnímať reč sluchom. Časť z nich sa naučila dobre hovoriť, ale napriek tomu väčšinou preferuje posunkový jazyk alebo písanú formu komunikácie nad orálnou.
  • majú často silné puto k špeciálnym internátnym školám, kde sa vždy pohybovalo veľké množstvo ľudí, ktorí posunkovali a prechovávali úctu ku kultúre Nepočujúcich.