Dlhé roky sa vedie rozohnená debata, ktorá komunikačná metóda je pre nepočujúce deti najlepšia. Členovia komunity Nepočujúcich podporujú prirodzený posunkový jazyk a tvrdia, že je veľmi potrebné, aby sa malé nepočujúce dieťa naučilo jazyku čo najskôr a nečakalo sa  kým (a či vôbec) sa u neho rozvinie schopnosť dobre počuť a hovoriť. Má sa budovať na tom, v čom je dieťa dobré a to je zrak. Zároveň tvrdia, že skoré učenie sa prirodzenému posunkovému jazyku pomáha deťom dosiahnuť lepšie akademické vedomosti.

 Na druhej strane stoja zástancovia orálneho a auditívno-verbálneho prístupu, ktorí sú názoru, že deti, ktoré sú vystavené posunkovému jazyku, sa začnú viac spoliehať na svoj zrak a menej používať a cvičiť zvyšky sluchu a preto budú mať menej zrozumiteľnú reč. Tento handicap spôsobí, že budú mať menšiu šancu nájsť si rovnocenné miesto v počujúcej spoločnosti.

 Táto diskusia nemá víťaza. Realita ukazuje, že neexistuje „správne“ alebo „chybné“ rozhodnutie, pretože deti a ich rodiny sa líšia. Dôležité ale je, aby spôsob komunikácie, ktorý si vyberiete, vyhovoval Vám aj vášmu dieťaťu a dieťa sa čo najskôr naučilo komunikovať svoje potreby a myšlienky. Napriek tomu, že odborníci často stavajú rodičov do pozície vybrať si posunky alebo hovorenie. Jednou z možností je, že pristanete niekde medzi a budete naraz používať posunky aj intenzívne cvičiť reč a sluch :- )

Rozhodnutie, či budete doma používať posunkový jazyk a od malička dieťaťu umožníte stretávať sa s komunitou Nepočujúcich, alebo budete vyžadovať, aby dieťa veľa cvičilo hovorenú reč a začlenilo sa predovšetkým do komunity počujúcich, prípadne si vyberiete strednú cestu, prináleží iba Vám a vašej rodine. Nikto by vás nemal tlačiť na jednu, alebo druhú stranu. Je však veľmi dôležité, aby ste mali na pamäti, že v určitom veku začne vaše dieťa hľadať vlastnú identitu. Vtedy by ste mali byť pripravení na otázku, prečo ste urobili dané rozhodnutie a vedeli ho vášmu dieťaťu primerane vysvetliť.