Osobnou skúsenosťou viacerých nepočujúcich je, že môžu úspešne fungovať v počujúcej aj Nepočujúcej spoločnosti. Obe komunity ponúkajú iné možnosti a výzvy. Viacerí nepočujúci sú ochotní učiť sa hovoriť, ale zároveň si chcú ponechať možnosť komunikovať bez bariér posunkami.

Počujúce prostredie je pre mnohých nepočujúcich miestom, kde zvyčajne študujú alebo pracujú. Sú nútení spoliehať sa na počúvanie skrze načúvací prístroj, sústrediť sa na hovorenie viacerých ľudí naraz a odzeranie z pier. Celodenná komunikácia s počujúci ľuďmi je síce prínosná, ale veľmi vyčerpávajúca.

Pocit únavy si potom vynahradzujú počas sociálnych stretnutí Nepočujúcej komunity, kde sa pokojne posunkuje do druhej do noci a nikto nechce odísť. Aby sa stretnutie skončilo, musia sa v miestnosti zhasnúť svetlá, ale aj potom sa stáva, že konverzácia ďalej pokračuje vonku pod pouličnými lampami. Komunikácia v posunkovom jazyku jednoducho prebieha bez veľkej námahy, a preto je pobyt v komunite Nepočujúcich pre mnohých nepočujúcich veľkým relaxom.