Deti počujú zvuky už pred narodením a ich sluch sa vyvíja a mení až do veku 4 až 8 rokov.
Zvuk je neviditeľná vibrácia. Prejavuje sa ako vlnenie vzduchu, ktoré sa šíri od zdroja (napr. bubon). Zvuky sa môžu líšiť v hlasitosti, alebo výške (frekvencii).
Hlasitosť
sa meria v decibeloch (dB). Na obrázku „Čo ľudia s normálnym sluchom počujú“ vidíte, ako hlasné môžu byť každodenné zvuky okolo nás. Foniater môže niekedy nazývať hlasitosť intenzitou.
Čo počujú ľudia s normálnym sluchom
Absolútne ticho 0 dB
normálne dýchanie 10 dB
padajúceho lístie 20 dB
hluk v byte a tichý rozhovor, chladnička 40 dB
bežná hovorená reč
50 – 60 dB
Veľký orchester, sekačka na trávu 90 dB
Diskotéka, koncert 120 dB
Prúdové lietadlo, Formula 1, delobuch…,
pocit bolesti 130 – 140 dB
tichá obývacia miestnosť pokojná záhrada, tikot hodín, telefón, šepot 20 – 30 dB
Hudba z rozhlasu, písanie na stroji 60 dB
vysávač, veľmi silný krik, potlesk hra na klavíri v byte 70 – 80 dB
Hlasitý spev v tesnej blízkosti zvukovodu, walkman, motorová píla až 110 dB
Hluk v špičkovej premávke veľkomesta 90 – 120 dB
Zdroj: Mašura (1983), Matuška – Antušeková (1992), Poul (1992), Ucho a sluch (1993)
Frekvencia (výška)
sa meria v hertzoch (Hz). Zvuky sa skladajú z rozdielnych frekvencií. Frekvenciu môžeme opísať ako výšku zvuku. Zvuky môžu byť nízke (hrom – 20 až 80 Hz), alebo vysoké (pišťanie). Ľudia s normálnym sluchom počujú zvuky od 20 do 20 000 Hz.
Skúste si predstaviť tóny, ktoré vydáva klavír. Keď sa pozriete na klaviatúru, tóny v ľavo od stredu sú nízke a tóny napravo od stredu sú vysoké.
Naša reč sa skladá zo zvukov rôznych frekvencií. Niektoré sú hlboké (m,b,p), iné vysoké (š, č). Viac sa dozviete v texte Reč a audiogram.
Niektoré deti majú poruchu sluchu podobnú na všetkých frekvenciách, iné deti nie. ORL lekár, alebo foniater dokáže zistiť, na ktorých frekvenciách má vaše dieťa poruchu sluchu a na základe toho vám vysvetliť, ktoré zvuky počuje dieťa lepšie a ktoré horšie.
Čo počujú deti so stratou sluchu
Každé dieťa so stratou sluchu je iné a preto sa deti nemôžu porovnávať. Veľkosť a druh poruchy sluchu ovplyvňuje, ako dobre dieťa rozumie, čo mu ľudia hovoria.
- Deti s poruchou sluchu vo vysokých frekvenciách, počujú lepšie nízke tóny ako vysoké, avšak väčšina slov sa skladá z vysokých zvukov. Tieto deti majú problém započuť napríklad hlásky “s” a “t”, ktoré patria medzi vysoké zvuky. Ak zle počujete vysoké tóny je náročné porozumieť tomu, čo ľudia hovoria.
- Deti s poruchou sluchu v nízkych frekvenciách, počujú lepšie vysoké tóny ako nízke. Nízku frekvenciu ma napríklad hláska “u”.
Názorné príklady rôznorodosti počutia detí so stratou sluchu si môžete pozrieť v texte Príklady rôznych audiogramov