Proces šírenia zvuku z okolia do nášho mozgu

Zvuk sa šíri z vonkajšieho ucha (ušnica) cez vonkajší zvukovod smerom k strednému uchu. Zvuk spôsobí, že sa blanka bubienka rozvibruje (podobne ako bubon na hranie). Vibrácie sa prenesú na 3 malé kostičky, ktoré sú za blankou bubienka. Kostičky (kladivko, nákovka, strmienok) zosilnia silu vibrácií. Kostičky posunú vibráciu ku kochlei.

Kochlea má špirálovitý tvar a podobá sa na slimačiu ulitu. Je vyplnená tekutinou a obsahuje množstvo malilinkých, na zvuk senzitívnych buniek, ktoré sa často nazývajú “vláskové bunky”. Vibrácie z kostičiek spôsobia, že sa tekutina v kochlei dá do pohybu a tá pohne s vláskovými bunkami. Tento pohyb sa podobá pohybu morskej trávy po tom, čo sa cez ňu preleje vlna.

Tým, že sa vláskové bunky vlnia, spôsobujú malé elektrické impulzy, ktoré sa posunú cez sluchový nerv do mozgu. Tu sa zvuk prevedie na signály, ktoré mozog dokáže rozoznať ako zvuk. Sluchové centrum je časť mozgu, kde sa signály spájajú s inými informáciami (napr. to čo vidíte, alebo vaše spomienky). To nám pomáha “vedieť”, čo počujeme (napr. počujete trúbenie auta a myslíte si „to trúbi auto“).

Na to, aby ucho fungovalo správne, musia fungovať všetky jeho časti správne. Porucha sluchu nastáva, keď nefunguje správne aspoň jedna jeho časť.

Rovnováha

Rovnováha je kontrolovaná polkruhovitými kanálikmi. Sú to tri trubičky naplnené tekutinou. Keď pohneme telom, pohne sa aj tekutina v kanálikoch, čo spôsobí vyslanie signálu do mozgu. Táto informácia spolu s informáciami z ostaných našich zmyslov nám umožňuje, aby sme si boli vedomí našej pozície a udržali rovnováhu (určite si spomeniete na ten pocit, keď ste sa ako deti točili okolo tyče a motala sa vám hlava). Teraz viete, ktorý orgán je za to zodpovedný.