Audiogram je krivka počutia zaznamenaná do špeciálnej tabuľky. Audiogram môže zobrazovať spoločnú krivku pre obe uši, ale môže zobrazovať aj samostatnú krivku na ľavé aj pravé ucho.

Audiogram je výsledok vyšetrenia, ktoré sleduje, ako sa mení schopnosť počuť v závislosti od frekvencie (Hertz – Hz) a intenzity (decibel – dB). Hovorí o tom, aké silné zvuky na rozličných frekvenciách musia byť, aby ich vaše dieťa ešte započulo.

Podľa výsledkov audiogramu vie lekár odlíšiť prevodovú poruchu sluchu od percepčnej a zároveň vybrať najvhodnejší model načúvacieho prístroja (čím ťažšia strata sluchu, tým výkonnejší načúvací prístroj dieťa potrebuje).

Na audiograme je intenzita zaznamenaná v ľavej časti obrázka, smerom zhora dole. Intenzita na audiograme je od -10 dB (extrémne tichý zvuk) do 120 dB (veľmi hlasitý zvuk). Ak si predstavíte zvuky, ktoré vydáva klavír, tak hore na audiograme by boli úplne slabučké zvuky a dole na audiograme by boli zvuky, keď trieskate do klavíra, alebo keď máte veľmi hlasito pustené rádio.

 

Frekvencia je zaznamenaná  na audiograme v hornej časti obrázka číslami (125, 250, 100… 8 000). Ako vidíte, čísla stúpajú zľava doprava. Na ľavej strane sú veľmi nízke frekvencie a napravo veľmi vysoké frekvencie.

 

Určite ste si všimli, že na predchádzajúcom audiograme sú zaznačené tri písmená (3 červené bodky). Ak chcete, otestujte sa a určite, akú frekvenciu a intenzitu majú dané body. Odpoveď nájdete na nasledujúcich riadkoch. J

 

Bod A – je tichý a nízky tón (250 Hz a 20 dB).

Bod B – je bežne hlasitý a vysoký tón (4 000 Hz a 50 dB).

Bod C – je veľmi hlasitý tón na strednej frekvencii (1 000 Hz a 90 dB).