Okolo 80 % nesyndrómových genetických porúch sluchu je autozomálne recesívnych. Kochlea (slimák) je veľmi zložitý orgán, ktorý potrebuje veľa inštrukcií, aby sa správne vyvinul a fungoval. Tieto inštrukcie pochádzajú z najmenej 300 génov, medzi ktorými je aj gén GJB2 (Connexin 26), GJB3 (Connexin 31) a GJB6 (Connexin 30). Zmeny v ktoromkoľvek z týchto 3 génov môžu spôsobiť autozomálne recesívnu poruchu sluchu. V prípade connexinových mutácií majú deti stratu sluchu od ľahkej až po veľmi ťažkú. Na Slovensku sa však najčastejšie vyskytujú ťažké straty sluchu.

 

1. Connexin 26 (mutácia génu GJB2)

Genetická porucha sluchu pri ktorej dochádza k mutácii génu GJB2, ktorý kóduje bielkovinu Connexin 26, je najčastejšie sa vyskytujúca genetická porucha sluchu na Slovensku. Rovnocenne postihuje chlapcov aj dievčatá. V tomto prípade je gén s poruchou sluchu „recesívny‟ (slabý). Pretože je gén poruchy sluchu v tomto prípade recesívny, môže sa prenášať po mnohé generácie bez toho, aby ste poznali niekoho v rodine, kto má poruchu sluchu. Zdravý dominantný gén je silnejší, a preto vždy zvíťazí nad recesívnym s poruchou sluchu. U dieťaťa sa objaví porucha sluchu iba vtedy, ak sa u neho skombinuje recesívny gén od mamy s recesívnym génom od otca (rodičia sú zvyčajne obaja počujúci).

 

Na tomto obrázku sa vám pokúsime vysvetliť, ako to funguje v prípade oboch počujúcich rodičov:

  • Malé „d“ znamená recesívny gén, ktorý nesie informáciu o poruche sluchu.
  • Veľké „D“ znamená dominantný gén, ktorý je v tomto prípade zdravý (nenesie informáciu o poruche sluchu).
  • Každý rodič má „Dd“. Rodič počuje preto, lebo má jeden zdravý dominantný (silný) gén a jeden recesívny (slabý) gén, ktorý sa musí podriadiť dominantnému.
  • Dieťa týchto rodičov bude mať poruchu sluchu iba vtedy, ak bude „dd“, čiže získa od každého rodiča 1 recesívny gén (spolu bude mať 2 recesívne gény). Keďže nemá žiadny dominantný zdravý gén, prejaví sa u neho porucha sluchu.
  • Ak ste dvaja počujúci prenášači Connexinu 26, šanca, že sa vám spolu narodí dieťatko s poruchou sluchu, je 25 %. V prípade, že sa rozhodnete mať ďalšie dieťatko, šanca, že sa vám znova narodí dieťatko s poruchou sluchu, je opäť 25 %.

 

Niekoľko faktov o Connexine 26:

  • GJB2 gén kóduje bielkovinu Connexin 26, aby správne fungovala. Táto bielkovina zohráva dôležitú úlohu v tom, ako funguje slimák (kochlea) vo vnútornom uchu, pretože sa vďaka nej vytvorí systém kanálikov (tzv. „gap junctions“), ktoré umožňujú, aby sa medzi vláskovými bunkami vnútorného ucha vymieňali draslíkové ióny. Správny proces chemickej výmeny je nevyhnutný na to, aby slimák dobre fungoval a mohol vzniknúť sluchový vnem.
  • Connexinová percepčná porucha sluchu je najčastejším typom obojstrannej ťažkej poruchy sluchu u nás. Odhaduje sa, že zodpovedá za viac ako tretinu genetických nesyndrómových porúch sluchu.
  • Ak si myslíte, že ľudí ako vy je málo, tak sa mýlite. Predpokladá sa, že v Európe je počujúcim prenášačom mutácie GJB2 génu každý 33. obyvateľ.
  • GJB2 géne je známych asi 100 rôznych mutácií, ktoré môžu spôsobiť poruchu sluchu. Na Slovensku sa doteraz zachytilo okolo 20 rôznych mutácií tohto génu, no najčastejšia u nás je mutácia s názvom 35delG. To znamená, že k chybe došlo na 35. mieste v danom géne tým, že sa vynechala nukleová báza G.

 

V genetickej správe dieťaťa môžete nájsť nasledujúce pojmy:

  • recesívny homozygot – je vaše dieťa vtedy, ak od oboch rodičov zdedilo tú istú mutáciu na tom istom mieste génu GJB2 (napr. 35delG/35delG). Väčšina detí na Slovensku, ktorá má v správe uvedené, že sú homozygot s mutáciou c.35delG, má obojstrannú ťažkú poruchu sluchu.
  • zložený heterozygot – je vaše dieťa vtedy, ak od rodičov zdedilo mutáciu na dvoch rôznych miestach toho istého génu – od jedného rodiča na jednom mieste a od druhého rodiča na inom mieste (napr. 35delG/IVS 1+1 G na A).

V genetickej správe rodiča, ktorý je počujúci prenášač poruchy sluchu, taktiež môžete nájsť výraz heterozygot. Rodič je v tomto prípade heterozygot preto, lebo sa u neho objavila jedna kópia zmutovaného génu a jedna kópia bežného génu.

 

Najčastejšie otázky, ktoré sa pýtajú rodičia a starí rodičia v súvislosti s Connexinom 26.

  1. Mali by sme dať vyšetriť aj naše druhé dieťa? – Nechať vyšetriť ostatné deti, či nie sú nositeľmi génu spojeného s poruchou sluchu, je vec osobného rozhodnutia. Niektoré deti chcú v dospelosti vedieť, či sú nositeľmi génu spojeného s poruchou sluchu. Ak by totiž v budúcnosti našli počujúceho partnera, ktorý má rovnakú recesívnu mutáciu v géne spájanom s poruchou sluchu, ich deti (vaše vnúčatá) by mohli mať tiež poruchu sluchu (25 % pravdepodobnosť).

 

  1. Ak sme my (rodičia) počujúci prenášači recesívneho génu poruchy sluchu, môžu byť prenášači aj naši súrodenci a iní blízki príbuzní? – Ak ste vy alebo váš partner nositeľmi recesívneho génu poruchy sluchu a ste pri tom počujúci, potom  minimálne jeden z vašich rodičov aj z rodičov vášho partnera je tiež nositeľom poruchy tohto génu. To znamená, že každý z vašich bratov alebo sestier má pravdepodobnosť 1 z 2 (50 %), že je nositeľom mutovaného génu.

 

  1. Budú mať poruchu sluchu aj naše vnúčatá? –To závisí od budúceho partnera vášho dieťaťa.
  • Ak si vaše nedoslýchavé dieťa s Connexinom 26 (dd) zoberie počujúceho partnera (DD), ktorý nemá recesívny gén s poruchou sluchu, tak vaše vnúčatá nebudú mať poruchu sluchu, ale budú prenášači mutácie pre poruchu sluchu.
  • Ak si vaše nedoslýchavé dieťa s Connexinom 26 (dd) zoberie počujúceho partnera (prenášača), ktorý má recesívny  gén s poruchou sluchu (Dd), tak šanca na poruchu sluchu u vnúčaťa je 1 z 2 (50 %). Deti týchto rodičov budú mať poruchu sluchu iba vtedy, ak dostanú od počujúceho rodiča gén s poruchou suchu a stanú sa „dd“. Je jedno, či je nedoslýchavou mama alebo otec. To znamená, že v tomto prípade môžete mať vnúčatá s poruchou sluchu za predpokladu, že si vaše nedoslýchavé dieťa (dd) v budúcnosti zoberie počujúceho partnera, ktorý je nosičom recesívneho génu.
  • V prípade, že si vaše „dd“ nedoslýchavé dieťa s Connexinom 26 zoberie tiež nedoslýchavého partnera s Connexinom 26 „dd“, budete mať určite vnúčatá s poruchou sluchu, pretože všetci budú mať „dd“ – recesívnu poruchu sluchu.

 

2. Mutácia génu MARVELD2

patrí rovnako ako Connexin 26 medzi autozomálne recesívne poruchy sluchu, avšak nachádza sa iba u rómskej populácie a má za následok asi 5 % vrodených porúch sluchu medzi Rómami. Spôsob dedenia tohto génu z rodiča na dieťa je rovnaký ako v prípade Connexinu 26.