Zvuk je neviditeľná vibrácia, ktorá sa vlní vzduchom od zdroja (napr. bubon, auto, naše ústa) do priestoru (napríklad k vám). Zvuky zvierat, vecí, ale aj hlasy ľudí okolo nás sa líšia  intenzitou (vnímame ju ako hlasitosť) a frekvenciou (vnímame ju ako výšku, hĺbku zvuku). Žaba znie inak ako vtáčik, vysoký detský hlas znie inak ako hlboký mužský hlas, hodinky sú tiché, ale zbíjačka hlučná.

 

Ucho má dve základné funkcie. Prijíma zvuk a mení ho na elektrické signály, ktorým mozog rozumie a zároveň pomáha udržovať rovnováhu tela vďaka kanálikom, ktoré sa nachádzajú vo vnútornom uchu (viac sa dozviete v opise jednotlivých častí ucha).

Ľudia počujú zvuky dvoma spôsobmi:

  • Vzdušnou cestou, keď zvuk postupuje z vonkajšieho prostredia (napr. ihrisko) do vonkajšieho ucha, stredného ucha až ku kochlei (vnútorné ucho).
  • Kostnou cestou, kde sa vibrácia (zvuk) prenáša cez kosti lebky priamo ku kochlei.

V oboch prípadoch je zvukový signál v kochlei premenený na elektrický signál a postupuje cez nerv do mozgu.

Na obrázku vidíme jednotlivé časti vonkajšieho, stredného a vnútorného ucha. Nie je tu zobrazené, ako pokračuje sluchový nerv do mozgu. Okrem ušnice a časti vonkajšieho zvukovodu sú všetky časti ucha dobre schované vo vnútri hlavy, ochraňované spánkovou (temporálnou) kosťou.

 

Jednotlivé časti sluchového systému popisujeme viac tu:

Vonkajšie ucho

Stredné ucho

Vnútorné ucho

Sluchový nerv a sluchové centrum v mozgu