Počas niekoľkominútového vyšetrenia sa vsunie do uška dieťaťa malá sonda, ktorá vyšle stimul. Pri správnej funkcii sluchu sa bunky vo vnútornom uchu podráždia a vyšlú naspäť zvuky (emisie), ktoré sonda zachytí. Vtedy hovoríme, že sú emisie u dieťatka výbavné a dá sa preto s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že je jeho sluch v poriadku. Výsledok vyšetrenia je hneď viditeľný na prístroji. Pokiaľ však sonda emisie nezachytí – „emisie sú nevýbavné“, môže to byť prvou známkou toho, že by dieťatko mohlo mať poruchu sluchu, a preto je potrebné novonarodené bábätko ešte raz, neskôr, vyšetriť.

Celé vyšetrenie je založené na poznaní, že sa v kochlei (slimáku) nachádzajú vonkajšie vláskové bunky, ktoré vibrujú aj spontánne, ale intenzívnejšie sa rozvibrujú vtedy, keď zachytia zvuk prichádzajúci zvonku. K tejto vibrácii dochádza iba vtedy, ak sú bunky zdravé. Ak má dieťa normálny sluch alebo má stratu sluchu menšiu ako 30 – 35 dB, výsledkom je vyhovel („PASS“) – prístroj emisie zachytil. Ak má dieťa stratu sluchu väčšiu ako 30 – 35 dB, otoakustické emisie nie sú prítomné, a preto je výsledkom nevyhovel („REFER“). V prípade, že prístroj emisie nezachytil, bude nutné OAE vyšetrenie  ešte raz zopakovať, a to najneskôr 1 mesiac od prvého merania, aby sa ukázalo, či dieťa poruchu sluchu skutočne má alebo má zdravý sluch.

 

Počas OAE vyšetrenia musí byť dieťatko v tichom prostredí, musí byť pokojné a nesmie plakať. Novorodenci sa vyšetrujú najčastejšie počas spánku, na 3. deň po narodení.

 

Obmedzenia OAE vyšetrenia

  • OAE dokáže u väčšiny detí za niekoľko minút odhaliť, či existuje reálne podozrenie na poruchu sluchu alebo nie. OAE však nevie zachytiť deti, ktoré majú stratu sluchu menšiu ako 30/35 dB alebo poruchu sluchu spôsobenú poškodeným sluchovým nervom alebo poškodením sluchových dráh a centra v mozgu. Týchto detí je však málo. U rizikových novorodencov alebo novorodencov, u ktorých sa predpokladá neurologické poškodenie, sa odporúča urobiť skríning sluchu pomocou AABR vyšetrenia práve preto, že vie zachytiť poruchu sluchu aj u vyššie menovaných detí (AABR vysvetľujeme nižšie v kapitole).
  • OAE sa nedajú vyšetriť u detí, ktoré majú nevyvinutý vonkajší zvukovod (atréziu vonkajšieho zvukovodu).
  • OAE občas „nevyjde“ aj u detí, ktoré nemajú trvalú poruchu sluchu. Ide predovšetkým o počujúcich novorodencov, ktorí majú tesne po pôrode vo zvukovode alebo v strednom uchu tekutinu (plodovú vodu).

 

♦  Ak sa vášmu dieťaťu nenamerajú otoakustické emisie v pôrodnici na jednom alebo oboch uškách, nasleduje kontrola zvyčajne o mesiac po prepustení dieťaťa (nemala by byť realizovaná neskôr). Kontrolu realizuje opäť sestra v pôrodnici, ORL lekár v rajóne (ktorý má prístroj na meranie OAE) alebo centrum pre vyšetrenie porúch sluchu dieťaťa. Pri tejto kontrole sa opakuje vyšetrenie sluchu pomocou OAE.

Za ktorým z týchto odborníkov máte ísť, sa dozviete pri prepúšťaní z pôrodnice alebo od vášho pediatra. Ak ani po druhýkrát vyšetrenie sluchu nie je úspešné, je teraz už nevyhnutné zobrať dieťa do centra pre vyšetrenie porúch sluchu dieťaťa a tu urobiť dieťaťu AABR alebo BERA vyšetrenie.