je vyšetrenie, ktoré podobne ako AABR sleduje, či sa šíri zvuk z vonkajšieho prostredia cez kochleu a sluchový nerv až do mozgu správnym spôsobom. Na rozdiel od AABR je BERA schopná odhadnúť prah sluchu.

 

BERA sa robí u maličkých detí počas prirodzeného spánku alebo v celkovej anestézii. U starších detí, ktoré vydržia 30 – 40 minút ležať v úplnom pokoji a so zavretými očami, sa môže robiť aj počas toho, ako sú pri vedomí.

Na Slovensku sa bežne používa prahová, kliková BERA (údaj k 2/2018). Ako už z názvu vyplýva, podnetom v tomto prípade nie je čistý tón s rôznou, presne stanovenou frekvenciou, ale klik (frekvenčne nešpecifikovaný zmiešaný zvuk, ktorý je taký krátky, že sa nedá jeho frekvencia jednoducho určiť). Pre lepšiu predstavu, klik znie ako lusknutie prstami alebo tlesknutie dlaňami.

 

Elektródy, ktoré sú prilepené na hlavičke dieťaťa, zachytávajú rôznu aktivitu mozgu, ktorá sa zobrazuje na obrazovke počítača ako séria vĺn. Niektoré vlny môže vyvolať pohyb dieťaťa, iné zase aktívne prezeranie si predmetov. Skúsený lekár musí v spleti vĺn nájsť konkrétnu vlnu, ktorá je odpoveďou sluchového nervu a mozgového kmeňa na mnohonásobne opakovaný zvukový podnet. (Vlnu, ktorá zachytáva sluchové vnímanie dieťaťa). Práve preto, že pohyb dieťaťa môže výrazne sťažiť hľadanie tej správnej vlny, je dôležité, aby dieťa ležalo v pokoji a malo zatvorené oči.

 

Na zázname z BERA vyšetrenia, ktorý ste dostali od lekára, vidíte viacero vĺn pod sebou. Všimnite si, že sa pri jednotlivých vlnách mení na pravej strane intenzita (hlasitosť) zvukového podnetu (sú to čísla od 10 do 100 dB). Intenzitu zvuku lekár postupne pridáva až dovtedy, kým neobjaví vlnu, ktorá bude mať očakávaný tvar a latenciu. Intenzita, na ktorej sa očakávaná vlna objaví, lekárovi napovie, kde leží odhadovaný prah sluchu u dieťatka.

Na obrázku vľavo môžete vidieť príklad záznamu z BERA  vyšetrenia. Všimnite si, že sa pri intenzite 60 dB a 70 dB zobrazila jednoznačná vlna (je to 3. a 4. vlna zdola), no pri 50 dB tejto vlne chýbajú jasné vrcholy (1. a 2. vlna zdola). Očakávaný prah sluchu bude teda u tohto dieťaťa ležať medzi 50 a  60 dB.

Ak sa „správne vyzerajúca“ vlna neobjaví ani pri intenzite 80 dB, existuje reálne riziko, že má vaše dieťatko ťažkú stratu sluchu. Na obrázku vpravo vidíte záznam z BERA u nepočujúceho dieťaťa (jednotlivé vrcholy vlny sa nezobrazili ani pri intenzite stimulu 100 dB).

 

Okrem toho, že lekár hľadá prah sluchu, sleduje aj latenciu vlny, čiže to, či sa niektoré vrcholy vlny neobjavia s oneskorením (lekár sleduje prvých 5 vrcholov, ale predovšetkým I., III. a V. (pozri obrázok s rímskymi číslicami). Podľa toho, kedy sa tieto vrcholy objavia, dokáže lekár určiť, v ktorej časti sluchovej dráhy sa nachádza poškodenie. (Na hornej časti obrázka vidíme čiernu vlnu, ktorá je typická pre počujúceho človeka (normacusis). Na spodnej časti obrázka si všimnite, že je bodkovaná vlna posunutá smerom doprava, v porovnaní s bežnou (čiernou) vlnou. Bodkovaná vlna je typická pri prevodovej poruche sluchu.

 

Ako vidíte, BERA vyšetrenie dokáže odlíšiť prevodovú a percepčnú poruchu sluchu, upozorniť na možné problémy v sluchovom nerve a mozgovom kmeni a zároveň stanoviť predpokladaný prah sluchu.

 

Dajú sa iba podľa klikovej BERA presne nastaviť načúvacie prístroje?

Odpoveď znie nie, keďže na základe BERA nespoznáme samostatné prahy sluchu pre jednotlivé frekvencie (spoznáme iba jeden prah sluchu pre celú oblasť medzi 1 – 4 kHz (najpresnejšie okolo 2 kHz). V ďalšej diagnostike je preto pre potreby presného nastavenia načúvacích prístrojov vhodné doplniť toto vyšetrenie napríklad o VRA vyšetrenie (pozri opis nižšie).

 

Detailnejšie informácie o strate sluchu na jednotlivých frekvenciách nám umožní získať frekvenčne špecifická BERA (napr. notched noise BERA). Takýto prístroj bohužiaľ zatiaľ nie je bežne dostupný na slovenských pracoviskách (údaj k 2/2018). Aj pri tomto vyšetrení sa na hlavičku dieťaťa nalepia malé elektródy a cez slúchadlá sa mu púšťajú kratučké zvukové impulzy. Impulzom však nie je klik, ale tón s konkrétnou frekvenciou (500, 1 000, 2 000 a 4 000 Hz) a intenzitou (20 – 95 dB). Výsledkom takéhoto vyšetrenia je potom odhadovaný audiogram (odhadovaný prah sluchu na 4 frekvenciách).

 

Obmedzenia BERA vyšetrenia

  • BERA je nepresná pri veľmi ťažkých stratách sluchu, najsilnejší podnet, ktorý produkuje, je 100 dB. Pri stratách nad 90 dB sa preto používa ASSR vyšetrenie.
  • BERA je zaradená medzi objektívne vyšetrenia sluchu, vyhodnocovanie jej záznamov však nerobí prístroj, ale človek, a tak sa v niektorých prípadoch môže stať, že dôjde k skresleniu výsledkov vyšetrenia.
  • BERA je dôležité vyšetrenie, jej výsledky je však potrebné brať s rezervou predovšetkým u predčasne narodených detí, u ktorých môže sluchová dráha oneskorene dozrievať a zároveň u detí s viacnásobným postihnutím, kde môže neurologické poškodenie znížiť alebo znemožniť detekciu signálu.