je vyšetrenie, ktoré sleduje, ako sa zmení správanie niekoľkomesačného dieťaťa po tom, čo započuje zvuk. Dieťa sa napríklad môže prekvapiť, usmiať, žmurkne očami, prestane sa hrať alebo sať z fľašky, stisne prsty rodičovi, pritlačí si svoju hlavu na jeho hruď, zmení sa svalové napätie jeho celého tela, zmení frekvenciu cucania cumlíka atď.

Cielené sledovanie reakcií dieťaťa na zvuky je vhodné aj u detí s viacnásobným postihnutím, ktoré nie sú schopné otáčať hlavičku za zvukom alebo ukazovať na ucho. Z vlastnej skúsenosti vieme, že práve u detí s viacnásobným postihnutím je mimoriadne dôležitá spolupráca odborníka s rodičom. Rodič totiž dieťatko najlepšie pozná a často odborníka vopred upozorní na malé, ťažšie postrehnuteľné zmeny v správaní dieťaťa, ktoré by podľa jeho domácich pozorovaní mohli byť reakciou dieťaťa na zvuk.

 

Obmedzenia BOA vyšetrenia

  • Vyšetrenie sa nerobí u novorodencov, pretože ich sluchový systém ešte len dozrieva.
  • Momentálne naladenie a únava dieťaťa môžu skresliť jeho reakcie.