a.)  Vyšetrenie vzdušného vedenia

sa zvyčajne používa u detí od štyroch až piatich rokov, ktoré sa už dokážu dlhšie sústrediť a nepotrebujú na vyšetrovanie sluchu hru. V tomto prípade dieťa sedí v malej zvukotesnej audiometrickej kabíne a na ušiach má slúchadlá. Jeho úlohou je zdvihnúť ruku alebo stlačiť gombík, keď započuje zvuk. Práve vďaka slúchadlám je odborník schopný vyšetriť všetky dôležité frekvencie samostatne – na pravom aj ľavom uchu a na základe toho presnejšie nastaviť načúvacie prístroje. Záznam, ktorý si odnášate z vyšetrenia, sa nazýva audiogram a vypovedá o tom, ktoré sú najtichšie zvuky, ktoré je dieťa schopné započuť na rozličných frekvenciách. (Platí to isté, čo pri VRA – čím je dieťa mladšie, tým väčšia je pravdepodobnosť, že je výsledok vyšetrenia trochu skreslený a dieťa v realite počuje o niečo tichšie zvuky ako tie, na ktoré zareagovalo.)

 

b.) Vyšetrenie kostného vedenia

je podobné vyšetreniu vzdušného vedenia v tom, že taktiež zisťuje, aký najtichší podnet dieťa zachytí na rôznych frekvenciách. V tomto prípade sa však tón neprenáša do ucha vzduchom, ale kosťou.

U starších detí sa môže kostné vedenie vyšetriť vtedy, ak znesú na hlave slúchadlá a vibrátor (na  obrázku je to prístroj pod červenou sponkou) a zároveň sú nám schopné ukázať, kedy tón započuli.

Počas vyšetrenia sa priloží malý vibrátor na kosť za uchom dieťaťa. Tóny rôznych frekvencií aj intenzít, ktoré prístroj vypustí, obchádzajú vonkajšie a stredné ucho a smerujú priamo do vnútorného ucha (slimáka) dieťaťa. Dieťa nám ukazuje, ktoré tóny počulo. Krivka počutia sa zaznamená a urobí sa audiogram.

Dievčatko na obrázku má vyšetrované kostné vedenie na ľavom uchu. Na jeho hlavičke vidíte okrem vibrátora veľké slúchadlá. Pravé slúchadlo (to, ktoré nevidíme, je umiestnené priamo na ušnici), ľavé je mimo ušnice. Do pravého slúchadla je mu púšťaný šum, aby sa vyšetrujúci uistil, že pri silných tónoch bude dieťa vnímať iba ľavým uchom a nebude „švindlovať“ pravým (možno lepším uchom), kam sa vibrácie kosťou môžu preniesť. Keď sa bude dieťaťu vyšetrovať kostné vedenie na pravom uchu, bude sa mu slúchadlom „ošumovať“ zase ľavé ucho.

 

Kostné vyšetrenie pomáha určiť, v ktorej časti ucha je porucha (či ide o prevodovú, percepčnú alebo zmiešanú poruchu sluchu) a zároveň, aká veľká strata sluchu je na jednotlivých frekvenciách. Ak má dieťa na audiograme zmenenú krivku kostného vedenia, diagnostikuje sa u neho percepčná porucha sluchu. Ak má dieťa na audiograme normálnu krivku kostného vedenia, ale posunutú krivku vzdušného vedenia, diagnostikuje sa u neho prevodová porucha sluchu.

 

Poznámka: Kostné vedenie je možné vyšetriť aj u bábätiek, u ktorých je potrebné určiť, akú veľkú prevodovú, percepčnú alebo zmiešanú poruchu sluchu majú. Takéto vyšetrenie sa však nerobí vo vyššie uvedenej audiometrickej kabíne. Umožňujú ho niektoré ASSR alebo BERA prístroje. Kostné vyšetrenie sa u bábätiek štandardne nerobí, pretože je možné u nich namerať vzdušné vedenie. Ak však máme bábätká, ktoré majú veľmi úzky alebo uzavretý vonkajší zvukovod, pre ktorý nie je možné zistiť veľkosť straty sluchu vzdušnou cestou, vyšetrenie kostného vedenia je zmysluplnou voľbou. Na základe tohto vyšetrenia môže lekár následne zvážiť, ako nastaviť dieťaťu kostný vibrátor (pozri kapitolu Implantovateľné systémy pre kostné vedenie), ktorý mu pomôže lepšie počuť.