môže mať niekoľko úrovní a verzií. Je to výborný doplnok tónovej audiometrie, pretože sleduje, ako dieťa vníma jednotlivé vety, slová alebo jednotlivé hlásky. Na základe rečovej audiometrie a testov sluchových schopností sa preto môžu precíznejšie doladiť načúvacie prístroje a kochleárny implantát u detí.

Ak sa sleduje porozumenie dieťaťa tak, že si dieťa vyberá z predmetov alebo kartičiek, ktoré sú pred ním, hovoríme o zatvorených testoch. Ak sa vyšetrenie robí bez pomoci obrázkov alebo hračiek, ide o otvorené testy.

 

Počas vyšetrenia sa môže zisťovať:

  • aké najtichšie slová dieťa rozumie tak, že ich rozpozná (vyberie správnu hračku v sete hračiek alebo ukáže vyslovené slovo v sete obrázkov) – percepčný test,
  • aké najtichšie slová dieťa zopakuje správne (v sete sú jedno-, dvoj- aj trojslabičné slová),
  • či vie dieťa zopakovať jednoduché alebo zložitejšie vety,
  • či vie dieťa odpovedať na bežné otázky,
  • či dieťa porozumie inštrukciám natoľko, že úlohy správne urobí,
  • či dieťa rozoznáva jednotlivé, izolované hlásky abecedy.

 

Testy na hodnotenie sluchových schopností u malých detí robí väčšinou surdopéd alebo logopéd. Keďže slová v tomto prípade vyslovuje reálna osoba v miestnosti, musí sa dohliadnuť na to, aby dieťa nevidelo na ústa hovoriaceho a nemohlo tak pri vyšetrení odzerať. U mladších detí sa nevyžaduje opakovanie slov, stačí, ak ukážu na správny obrázok. S testami sluchových schopností sa môže začať už v ranom veku.

Rečovú audiometriu robí foniater alebo audiologická sestra. Porozumenie reči sa zvyčajne vyšetruje tak, že sa deťom púšťajú do slúchadiel v audiometrickej kabínke špeciálne vybrané slová nahrané na CD. V  slovách sa podľa veku dieťaťa a druhu testu nachádzajú podstatné mená, prídavné mená, príslovky aj slovesá. Rečovú audiometriu začínajú zvládať deti okolo 3 rokov.

 

Obmedzenia rečovej audiometrie a testov hodnotenia sluchových schopností

  • Ak má dieťa vyberať počuté slovo z obrázkov, ktoré vidí pred sebou, musí vedieť zacieliť svoju pozornosť na dané obrázky a preskakovať očami z jedného obrázka na druhý.
  • Vyšetrovať sa musí v jazyku, ktorý je pre dieťa najviac známy (dieťa z prostredia, kde sa doma hovorí napríklad maďarsky alebo rómsky, nebude vedieť správne vybrať prislúchajúci obrázok pri použití slovenských slov).
  • Vyšetrenie si vyžaduje nácvik v ambulancii alebo domácom prostredí. Odborník sa musí vopred uistiť, že dieťa všetky názvy obrázkov pozná v takom znení, ako sú mu predkladané (dieťa napríklad pozná slovo „medveď“, nielen slovo „maco“). Rodičia preto zvyčajne dostanú domov zoznam slov aj s obrázkami, ktoré sa s dieťaťom pred prvým vyšetrením naučia.
  • Aktivity sa musia obmieňať, aby dieťa ostalo motivované a udržala sa jeho pozornosť.