„Po piatich mesiacoch sa nám konečne podarilo dotiahnuť načúvaky k dokonalosti. Je tak veľa vecí, ktoré nám nikto o načúvacích prístrojoch, starostlivosti o nich a koncovkách nikdy nepovedal a museli sme si ich prácne 5 mesiacov zisťovať a overovať na vlastnej skúsenosti. Bolo by skvelé, keby foniatri informovali rodičov, ako majú vyzerať načúvaky a čo všetko musia mať, aby fungovali na 100 %.“

 

„Je to veľká chyba, ak foniater dá rodičovi do ruky načúvak a povie, aby ho otestoval. To je úplne peklo! Po mesiacoch hľadania informácií si myslím, že by to mal byť v prvom rade on, ktorý by mal rodičom povedať, že koncovka musí byť mäkká, aby dieťa netlačila, musí byť zasunutá hlboko do uška, aby dobre viedla zvuk a najlepšie je natrieť ju vazelínou, aby sa uško nedralo a nerobili sa chrasty. Foniater by mal rodiča upozorniť, že uška rastú a len čo počuť spätnú väzbu, tak má rodič ihneď prísť, pretože je koncovka zlá a je potrebné spraviť novú. Spomenúť, že hák na načúvaku musí na závite presne sadnúť a nie sa otočiť ešte o 3/4 závitu, pretože ak sa pretáča, tak je závit vydraný a treba ho vymeniť. Naučiť rodiča, že koncovku treba dezinfikovať a načúvacie prístroje sušiť, aby všetko fungovalo tak, ako má. Robiť to KAŽDÝ DEŇ. Mal by rodiča informovať, že existujú tabletky na sušenie, ale aj UV sušička, ktorá sa môže zakúpiť a poriadne rodičovi vysvetliť, aký je medzi nimi rozdiel, aký majú účinok a životnosť. Nemal by rodičom zabudnúť povedať, že existuje skúšačka na baterky, aby sa nestalo, že ráno prístroj funguje a v priebehu dňa je po baterke a dieťa v škôlke zrazu nepočuje. Mal by poradiť, či existuje aqua súprava a čo urobiť, keď náhodou pri umývaní spadne prístroj do vody… toto všetko sú veci, s ktorými sa rodič stretáva skoro každý deň, keď má malé dieťa. To všetko sú veci, ktoré sme sa na začiatku nemali od koho dozvedieť.“

 

„Predtým, ako sme dostali BAHU, nám žiadny foniater nevysvetlil, na akom princípe BAHA funguje a prečo je pre nášho syna dôležitá. Bližšie informácie o BAHE sme sa dozvedeli až pri prvom nastavení od technika, ktorý bol veľmi milý, za čo sme mu veľmi vďační.“

 

 „Keď sme šli po prepustení z nemocnice domov, dostali sme do rúk dve škatuľky s prístrojmi iba s poučením, ako sa menia baterky. Na otázku, ktorý prístroj je na ktoré ucho, mi odpovedali, že je to jedno… Až neskôr sme sa dozvedeli, že to vôbec nie je jedno.“

 

„Dostali sme iba načúvacie aparáty. Nepovedali nám, ako sa máme o ne starať,  ani sme k nim nedostali veci na čistenie. To sme sa dozvedeli až neskôr od špeciálneho pedagóga.“