„V októbri nám na foniatrii vystavili poukaz na prvé načúvacie prístroje. Ďalšia kontrola na foniatrii bola naplánovaná na koniec januára, to sú 3 mesiace. Ale veď to je u bábätiek veľmi dlho. Nie je to dobré, ak lekár takú dobu neskontroluje, ako má naše 5-mesačné dieťa nastavené načúvacie prístroje, neskontroluje, či s nimi skutočne dobre počuje.“

 

„Na kontrolu si nás pozvali až po 3 mesiacoch. Vtedy nás foniater po 1x poslal na VRA vyšetrenie, akoby mu bolo 3 mesiace úplne jedno, čo sa s naším Peťkom deje, čo s nimi počuje! Nechcela som veriť vlastným ušiam.“

 

„Naša pani doktorka je veľmi ochotná, milá, krásne sa správa k deťom a je neskutočne trpezlivá, načuváky sme s ňou zo začiatku pravidelne nastavovali každé 2 týždne. Hlavne jej komunikácia je úžasná. Všetko vysvetlí a odpovedá na maily (toto fakt veľmi oceňujem, nakoľko telefonicky zastihnúť doktora je vo všeobecnosti problematické). Dokonca sa zaujíma o Peťkin syndróm a chystá sa komunikovať priamo s genetikom v Holandsku, ktorý píše správu o deťoch, ako je Peťka. Príde mi úžasné, že sa chce priamo spojiť s odborníkom, ktorý jej bude vedieť zodpovedať profesionálne otázky, čo je vlastne s Peťkou.“

 

„Na kontrolu sme čakali 3 mesiace. Edkovi prístroje pískali a nechcel ich vôbec nosiť. Na kontrole (boli sme vnútri asi 10 minút) nám bolo povedané, že pískanie prístrojov je normálne a aby si ich nevyberal, tak mu máme dať čiapku. To bolo všetko a kontrola znova o ďalšie 3 mesiace :-( .“

 

„Foniater predpísal Gabike načúvacie prístroje s tvrdými koncovkami, ktoré od začiatku absolútne nechcela nosiť s tým, že máme prísť na kontrolu o 3 mesiace. Odišli sme od neho a skúsili to inde. U druhého foniatra sme dostali mäkké koncovky a prístroje Gabike prestavil. Nastavil spätnú väzbu tak, aby toľko nepískali a zároveň nestrácali silu. Gabi ich nosí. Tento foniater si nás volá na donastavenie minimálne raz za 3 týždne. Teraz však musíme vybavovať kvalitnejšie prístroje cez ÚPSVaR, keďže tie, čo Gabika má, jej už nestačia.“

 

„Od narodenia vieme, že má Radka viacnásobné postihnutie. Vzhľadom na mikróciu ušníc a výrazne zúžené zvukovody potvrdili u nej v 5. mesiaci na jednom ušku ľahkú až strednú a na druhom ušku stredne ťažkú poruchu sluchu. Pani foniatrička povedala, že prístroje nepotrebuje, že na dcéru máme iba hlasne rozprávať a máme sa ukázať o rok. Spokojní sme odišli. Kostný vibrátor – BAHA dostala dcérka až v 17. mesiacoch, po tom, čo si nás na naše opakované sťažnosti, že dieťa nepočuje, zavolali na kontrolné ASSR. Zistili, že má obojstrannú ťažkú poruchu sluchu. Na kontrolné ASSR sme pôvodne mali ísť až o rok, nám sa to podarilo po 9. mesiacoch, lebo sme to sami urgovali. Nesmierne nás mrzí a bolí to, že sme prišli o taký dlhý a drahocenný čas, potrebný pre sluchový a rečový vývin našej dcérky. Nikoho nezaujímalo, čo sa dialo ten rok medzi prvým a druhým ASSR vyšetrením, nikoho nezaujímalo, ako naše dieťa prospieva. Sme sklamaní z ľahostajného prístupu niektorých lekárov, sme presvedčení, že v našom prípade zanedbali zdravotnú starostlivosť.“

 

„Chcela by som vyzdvihnúť u nášho foniatra ochotu pomôcť, snahu dotiahnuť diagnostiku a následne nastaviť aparát, aby to nebola len ozdoba na uchu, ale funkčná vec, z ktorej má dieťa aj benefit. A cením si u neho snahu ďalej sa vzdelávať.“

 

„Na pani doktorku sme dostali odporúčanie od rodičov. Bola úžasná. Bolo to pre nás samozrejmé, že sme chodili každé 2 týždne na nastavenia načúvacích prístrojov. Pani doktorka nás na každej kontrole hneď zapísala na ďalší termín a my sme o tie 2-3 týždne prišli. Bola som veľmi prekvapená, keď sme sa neskôr dozvedeli, že sú aj také deti, ktoré čakajú mesiace medzi jednotlivými nastaveniami. Je mi ľúto, že nemajú to, čo my.“