„Lekári, umožnite, prosím, implantáciu deťom, ktoré to potrebujú, čo najskôr. Nám sa to podarilo až neskôr,  a to napriek tomu, že nosil načúvacie prístroje, ktoré mu zjavne nestačili… A teraz vidíme, že ten čas, kedy sa čakalo, Patrik zbytočne stratil a musí ho dobiehať.“

 

 „Nášmu synovi bola dodiagnostikovaná ťažká porucha sluchu až v troch rokoch. Boli sme na pobyte v nemocnici pre implantáciu. Po týždňovom pobyte sme sa dozvedeli, že máme ešte čas. Akoby lekári nechápali, že Gabko už bude mať 4 roky a pekelne rýchlo sa blíži školská dochádzka a on vie stále povedať len mama… Povedali nám, že predsa môže navštevovať špeciálnu základnú školu. Teraz má Gabko už 4 roky a 1 mesiac, stále stojíme a čakáme. Trápime sa, pretože nám čas beží, ale nikoho to nezaujíma.“

 

„Je veľmi bolestné a zraňujúce počuť z úst lekára vetu: ‚Kde ste boli doteraz!‛ L Za seba môžem povedať, že toto bola pre mňa zatiaľ najväčšia FACKA od lekárov vzhľadom na to, kde všade sme boli, koľkých lekárov sme navštívili, čo všetko sme na vlastnú päsť s dcérkou podnikli, kým sa neuzavrelo, čo jej vlastne je. A najväčšia paródia na tom je to, že sme si žiadosť o implantát podali na jar a prvý termín vyšetrenia v implantačnom centre nám dali až o 3 mesiace. Od prvého vyšetrenia  prešlo odvtedy ďalších 6 mesiacov a my na implantát ešte stále čakáme.“

 

 „V implantačnom centre nám chýbala zodpovedná kontaktná osoba, s ktorou by sme mohli hovoriť o tom, ako proces postupuje, ktorá by nás mailom alebo telefonicky upozornila, kedy máme prísť na pobyt a nemuseli sme si to zisťovať sami, ktorá by zabezpečila stretnutie s rôznymi dodávateľmi KI. Osoba, ktorá by sa v určitých prípadoch vedela vcítiť do rodičov a vyjsť im v ústrety a zároveň by vedela podrobnejšie vysvetliť, ako bude fungovať život nášho dieťaťa s KI. Nečakali sme dlhú prednášku, ale odpoveď typu ‚,Všetci rodičia, ktorí sem chodia, už majú všetky informácie z internetu,‛ nám prišla z jej strany neprofesionálna.“

 

„Prístroje dostal syn v 10. mesiacoch. Ani po opakovaných nastaveniach načúvacích prístrojov sa výsledky audia nezmenili. Stále to bola ťažká porucha sluchu, až takmer 100 %. Napriek tomu sme sa dočkali implantácie až vtedy, keď mal syn 2 roky a 2 mesiace.‟

 

 „Celý proces od momentu, kým naše dieťa indikovali na kochleárny implantát až do momentu, keď ho implantovali, trval veľmi dlho. Neustále bolo nutné do nemocnice volať a pýtať sa, či sa veci pohli dopredu. Ak by sme sa opakovane neinformovali ohľadne termínu operácie pre naše dieťa, sme presvedčení, že by to trvalo ešte oveľa, oveľa dlhšie.“