„Vždy ma zaskočí, keď mi odborník položí otázku, ja na ňu odpoviem a on moju odpoveď spochybní a napíše si do počítača svoju vlastnú odpoveď. Napríklad, keď mal Adam 2 roky, tak rozprával jednoduché vety, tak ako dvojročné dieťa. Keď som to povedala lekárke, tak sa zasmiala a povedala, že pochybuje, že toto decko niekedy rozprávalo. Mohla by som menovať ďalších tisíc situácií. Dnes už to beriem s nadhľadom, no sú za tým dlhé roky ‚tréningu‛.‟

 

„Pri kontrolách sa nás foniatrička vždy opýtala, ako sa nám darí, ale nereagovala na to, čo som jej hovorila. Keď som jej povedala, že mám vážne obavy, že sa dcérka ani po mesiacoch celodenného nosenia prístrojov neposúva, tak mi vždy vravela, že všetko chce čas, čo by som od nej chcela…‟