„Myslím, že pediater by mal rešpektovať, keď má rodič podozrenie, že dieťa dobre nepočuje a pre istotu vždy poslať dieťa na odborné vyšetrenie… nemal by nás (rodičov) presviedčať, že to nič nie je.‟

 

„Pediater, s ktorým som hovorila, že si myslíme, že má naša dcéra poruchu sluchu, mi opakovane tvrdil, že si robíme príliš veľa starostí. Nakoniec naša dcéra má veľmi ťažkú poruchu sluchu.“

 

„Veľmi by nám bolo pomohlo, keby si nás pediatrička reálne vypočula a aktívne s nami komunikovala, keď sme za ňou prišli, že má naše dieťa problém. Namiesto toho nám povedala, že je na všetko čas.‟

 

„Rodičia často poznajú svoje deti dobre, pretože s nimi žijú. Ak teda máme vážne podozrenie, tak to, prosím, rešpektuje a nepresviedčajte nás, že si to iba namýšľame… lebo je to ťažké, keď sa snažíme niekomu vysvetliť, že sme si všimli, že niečo nie je v poriadku a odborníci nám tvrdia opak na základe zatlieskania za dieťaťom.‟

 

„K pediatričke som prišla, keď mala Dáška 21 mesiacov s tým, že predtým hovorila a prestala. Prosila som ju, nech nás niekam pošle, že si myslím, že máme problém. Dozvedela som sa od nej, že som hysterická a malá má ešte čas na rozprávanie. Tak som po vlastnej osi skúšala všetko možné psychológa, špeciálneho logopéda, terapiu hrou, neurológa, diagnostiku autizmu, vybratie nosnej mandle… Po ďalšom roku a pol sme sa konečne dostali na ASSR, kde nám povedali, že máme ťažkú stratu sluchu na obe uši. Dáška mala vtedy už 3 a pol roka L.“