„Stretávame ľudí, ktorí sú zanietení pre vec, ale tých je ako šafranu… Cítime sa bezmocne, keď vieme, že sa našim deťom dá pomôcť, ale nie sú na to financie, pretože štát nepreplatí pravidelné a intenzívne logopédie, rehabilitácie, terapie. Je to čisté zúfalstvo pre rodiny, ktoré žijú iba z jedného platu, pretože je druhý rodič doma s postihnutým dieťaťom. Mnohí sme odkázaní len na to, čo je hradené štátom, a toho je málo. Toto zúfalstvo nedokáže pochopiť nikto, kto tým neprešiel :-( .‟