„Nám neskutočne pomohla Nadácia Pontis, ktorej vďačíme za to, že sme boli súčasťou tímu starostlivosti o naše dieťa. Veľa sme sa dozvedeli a tiež sme sa spoznali so super ľuďmi a vymieňali si navzájom cenné skúsenosti. To je to, čo by som priala zažiť všetkým rodičom, ktorým sa narodí dieťa s poruchou sluchu! Kiež by to štát zabezpečil pre všetky rodiny.‟

 

„Malo by byť viac dostupných školených logopédov a špecialistov, ktorí sa venujú poruche sluchu,  aby nám pomáhali a ukázali nám, ako sa máme s deťmi učiť, ako im rozumieť. Je ťažké kade-tade zisťovať, kto nám pomôže, a ešte ťažšie to musí byť pre tých rodičov, ktorí nemajú počítač a internet.‟

 

„Snažíme sa nájsť logopéda pre Tomáša, ale nikto ho nechce do starostlivosti. Jeden logopéd nás odmietol s tým, že syn musí chodiť k špeciálnemu logopédovi, ktorý sa venuje deťom so sluchovým postihnutím, napriek tomu, že Tomáš veľmi dobre rozpráva a rozumie. Špeciálny logopéd nám zase vysvetlil, že už skutočne viac detí nemôže zobrať, že už nevládze. Potom som skúšala rajónneho logopéda, ten nás zase odmietol, že majú plno, môžeme sa zapísať do dlhého poradovníka. Vyzerá to teda, že nie je na koho sa obrátiť, napriek tomu, že dieťa s poruchou sluchu logopéda potrebuje…‟

 

„Je smutné, že taká skvelá vec, ako je mobilný pedagóg, musí fungovať len pod nadáciou a nie ako prirodzená súčasť pomoci štátu.‟

 

„Logopedička, ktorá pracuje v meste, nám nepomohla… a iná štátna tu nie je. A tá, čo je platená a pomôcť by vedela, tak na tú žiaľ financie nemáme. Mali sme však šťastie, že k nám zadarmo prišla mobilná pedagogička cez Nadáciu Pontis. Veľa nás naučila, ukázala nám čo a ako. S jej pomocou sme krásne postúpili v reči, ale viem, že nás čaká ešte veľa, veľa učenia.‟

 

 „Mrzí ma, že sú na Slovensku regióny, kde nie sú žiadne centrá špeciálno-pedagogického poradenstva, kde by sa cielene venovali deťom s poruchou sluchu. Chýba aj štátom pokrytá logopedická starostlivosť. Všade musíme cestovať 🙁. Naše malé bábätko, ktoré neznáša cestovanie, musí sedieť v aute 1 až 1,5 hodiny… ani sa mu potom nedivím, že je unavené a má obrovský problém sústrediť sa.‟

 

„Keď som nás prihlásila na mobilného pedagóga, netušila som, čo robím. Keď nás vybrali, vedela som, že som urobila to najlepšie, čo som mohla. Spoznala som nové rodiny, vymenili sme si príjemné aj nepríjemné zážitky, ale hlavne som získala veľa, veľa nových informácií a ako čerešničku na torte skvelú odborníčku, ktorá k nám chodila domov. Toto by mali mať možnosť zažiť všetci rodičia.‟

 

„Pri deťoch s viacnásobným postihnutím sa v našom štáte kladie väčší dôraz na motorický vývoj ako na vývoj mentálny a myslím, že sa tým robí obrovská chyba s nedozernými následkami na vývoj ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa. Kontroly v ambulanciách špeciálneho pedagóga sú raz za 2 až 3 mesiace, na logopédii raz za 4 až 6 týždňov. Podľa mojich informácií zo zahraničia deti s diagnózou nášho syna majú v USA logopédiu minimálne raz týždenne, ideálne aj viackrát, podľa stavu dieťaťa. U nás často tieto možnosti nie sú a to ani vtedy, keď ste si ochotní priplatiť, pretože je odborníkov málo a nestíhajú. Hlavne v počiatkoch je frekvencia návštev veľmi dôležitá, neskôr už môže byť iná.‟

 

„Dostať diagnózu v máji, keď sa pomaly, ale isto začína pekelné uhorkové obdobie, je tragédia… 2 týždne som sedela na telefóne a prosíkala, koho sa dalo, aby nám pomohli. Nikto nemohol. Každý mal plno, nemal čas a povedal, že to mám skúsiť inde… Nakoniec sme našli súkromnú klinickú logopedičku. Milujem tú ženu a som pánu Bohu vďačná za to, že spojil naše cesty. Bez nej by som tápala v tme a so všetkým sa trápila sama. Bola a aj naďalej je pre nás neskutočnou pomocou. Vďaka nej viem, ako pracovať s vlastným dieťaťom, viem, na čo sa zamerať, aby sme sa niekam pohli.‟