„To, že má môj synček ťažkú poruchu sluchu, mi lekár oznámil síce slušne, videla som, že sa snaží, ale chýbalo mi dovysvetlenie, čo s tým ďalej, kam sa mám obrátiť, čo mám robiť, pretože v tej chvíli som nevedela, čo sa ho mám pýtať. Ocenila by som, ak by mi už vtedy dal kontakt na ďalších odborníkov, napr. surdopéda, psychológa. Všetko som si musela vyhľadať sama na internete. Na druhej strane, rýchla pomoc a stretnutie so surdopédkou bolo super.“

 

„Lekári by sami mohli rodičov usmerniť čo ďalej. Veď stačí, keby nám dali telefónne čísla. Verím tomu, že rodičia by si odborníkov obvolali. Každý by pre svoje dieťa urobil všetko, aby mu pomohol.“

 

„Chcela by som pochváliť našu foniatričku. Dostali sme od nej kontakty na centrum včasnej intervencie, kde nám neskutočne pomohli v začiatkoch, a som im za to vďačná do dnešného dňa.“

 

„Pomohol nám projekt mobilný pedagóg, o ktorom som si sama našla informácie na internete a prihlásila sa. Bolo by dobré, keby lekári samotní naviedli rodičov k ďalším odborníkom, ktorí im pomôžu, prípadne ich oboznámili s tým, že existuje webová stránka Nepocujucedieta, Infosluch atď. Takto by sa rodičia mohli začleniť medzi iných rodičov čo najskôr a získali tak prehľad a cenné rady…“

 

„Lekár nám bohužiaľ informácie a kontakty neposkytol a my sme ani nevedeli, že existuje špeciálny pedagóg, ktorý nám s dcérkou pomôže. Ešte dobre, že sa mi podarilo spojiť s inými mamičkami na modrom koníkovi. Tie mi porozprávali, že skutočnosť je úplne iná ako moje predstavy. Vtedy mi po prvýkrát padol kameň zo srdca… Dovtedy som si myslela, že sa moje dieťa nikdy nenaučí rozprávať, že je posunkovanie jej jediná možnosť.“

 

„Pamätám si na úžasnú vec. Jedného dňa mi súkromne zavolala sestrička nášho ORL lekára. Zaujímala sa, ako sa nám darí a dala mi kontakt na chalana, ktorý učí posunkový jazyk. Cez neho sme sa potom spojili s Nadáciou Pontis a prihlásili na mobilného pedagóga. So sestričkou sme si poplakali a ja som už vtedy nejako začala cítiť, že to nebude také zlé. Ona bola tá, čo ma nakopla a zasiala vo mne malinké zrniečko nádeje… Pamätám sa, že som si dokonca začala po jej telefonáte spievať J .“

 

„Som veľmi vďačná za logopéda a surdopéda, pomohli nám pochopiť diagnózu, vyrovnať sa s ňou a boli zdrojom neoceniteľných informácií. Boli veľmi nápomocní pri komunikácii s inými odborníkmi. Tam, kde sme to už my rodičia vzdali, nás oni podopreli.“