Vyrastala som v dvoch jazykoch

Moja porucha sluchu bola diagnostikovaná v Minesote v roku 1951, keď som mala 3 a pol roka. Hluchotu som získala kvôli dvojnásobnej dávke antibiotík.

Naučiť sa angličtinu bola pre mňa ťažká úloha, pretože som prvé dva roky hovorila gréčtinou – jazykom mojej matky. Moji rodičia v tom čase nevedeli nič o hluchote. Učili ma, aby som písala a hovorila angličtinou. Otec postavil veľkú tabuľu na naše každodenné hodiny čítania, jazyka a matematiky. Tabuľu sme používali 20 rokov, kým som vyštudovala na Gallaudetovej Univerzite.

Idem do školy

Ranú starostlivosť aj základnú školu som absolvovala v Ohio. V roku 1966 som s vyznamenaním graduovala v Ohio.

Na strednej škole som sa zaoberala viacerými aktivitami, napr. klubom latinčiny. 5 rokov som bola dobrovoľníkom v školskej knižnici a Americkom červenom kríži, až kým som neukončila školu. Môj život adolescenta bol ako húsenková dráha. Mala som krízu identity, ale prežila som ju v bežnom programe bez toho, aby som mala možnosť využívať služby tlmočníka alebo niekoho, kto by mi robil poznámky. Moji rodičia a môj učiteľ zo škôlky ma podporovali. Neprestávali veriť v moje schopnosti.

Idem na Gallaudetku – po prvý krát sa stretávam s posunkovým jazykom

Mala som možnosť vstúpiť na vysokú školu pre počujúcich, ale ja som si vybrala Gallaudetovu Univerzitu. Prečo? Bola som zvedavá, aký je posunkový jazyk. Oh bože! Nikdy som nevidela toľko rúk pohybujúcich sa na rôznych miestach, bola som úplne stratená. Trvalo mi to dva roky, než som zvládla posunkovanie.

Pobyt na univerzite bol pre mňa dobrá skúsenosť, pretože som si uvedomila, že nie som jediná, ktorá má krízu identity. Keď som v roku 1970 získala bakalára umení na Gallaudetovej Univerzite, rozhodla som sa vrátiť a uchádzať sa o pozíciu učiteľa na škole pre nepočujúcich…. v tom čase nebol záujem prijať učiteľa s postihnutím. Pokračovalo to ďalším a ďalším odmietnutím a tak som sa rozhodla, že jediný spôsob ako dokázať svoje schopnosti, bude robiť dobrovoľnícku prácu v programe pre nepočujúcich v Ohiu.

Problémy s hľadním práce

Týždeň pred začiatkom nového školského roka v roku 1970, som sa hlásila na miesto dobrovoľníka v inom školskom distrikte. Zaujímali sa o to, či by som mala záujem robiť učiteľa na čiastočný úväzok na dvoch stredných školách v Ohiu. 4 dni mi trvalo rozhodnúť sa, pretože som si nebola istá, či som pripravená učiť na strednej škole. Viedla som troch nepočujúcich študentov v angličtine, náuke o spoločnosti… Bola to moja prvá pozícia s dočasným certifikátom učiteľa.

Prekonávanie prekážok v snahe získať magistra

V rámci magisterského štúdia som študovala vzdelávanie nepočujúcich. Nasledovali však prekážky. Jeden z profesorov na oddelení logopédie a audiológie sa ma snažil zastrašiť tým, že na vysokú školu sa neprijímajú študenti s postihnutím. Poradil mi, aby som chodila na jeho kurz odzerania, pretože sa mu nepáčilo ako odzerám (učiteľ nevedel, že mám za sebou 8 rokov tréningu v odzeraní). Dostala som podmienku, že musím absolvovať kurz odzerania. Moji rodičia sa rozhodli zažalovať univerzitu za porušovanie práv. Nakoniec sa súd nekonal, pretože som skončila vynikajúco v kurze odzerania a v roku 1972 som ukončila magisterské štúdium v pedagogike nepočujúcich.

Moja prvá práca na plný úväzok!

V piatich školách pre nepočujúcich ma odmietli, ale ja som sa nevzdala. Skúsila som to na škole, ktorú som predtým skončila. Odmietli ma tiež, ale nakoniec ich presvedčil môj bývalý učiteľ, aby ma vzali aspoň na rok.

Bola som tam síce na obmedzený čas, ale prekypovala som šťastím. Starala som sa o 16 nepočujúcich študentov. Učila som umenie, angličtinu, sociálne vedy – na základnej a strednej úrovni. O mojej kompetencii pravidelne pochybovali nielen rodičia študentov, ale aj skeptickí kolegovia. Pokračovala som s každodennou modlitbou a podporou mojej rodiny.

V roku 1983 som odišla na dva roky, aby som získala ďalšie magisterské vzdelanie v poradenstve. Po prvý krát som mala tlmočníka posunkového jazyka na každom predmete. Táto skúsenosť zo mňa urobila lepšieho človeka. Naučila som sa lepšie oceňovať život a naučila sa byť lepším poslucháčom.

Robím, čo mám rada

Keď som v roku 1985 získala druhý magisterský titul, prijala som pozíciu učiteľa na škole. Keď program v roku 1999 skončil, bola som preložená do programu, kde som učila Americký posunkový jazyk v troch školských distriktoch. Veľmi sa mi páčilo pracovať s počujúcimi študentmi, ale bolo to veľmi vyčerpávajúce premiestňovať sa každý deň medzi troma školami.

V roku 2003 som získala pozíciu na univerzite a učila som ASL a náuku o hluchote na oddelení prípravy učiteľov.

Po 31 rokoch učenia na školách v Ohio, som odišla do dôchodku až do momentu, keď som dostala telefonát, ktorý mi ponúkol pozíciu na čiastočný úväzok. Učím piataka jazyk, čítanie a písanie a takisto som jeho tútorom pre iné predmety, v ktorých je integrovaný. Nakoniec som skončila pri mojej pôvodnej láske, učení nepočujúcich. Táto možnosť mi umožnila vrátiť sa k spomienkam, aké to bolo, keď som začínala učiť v roku 1970.