Veľa sťahovania

Som nepočujúca, vychovávaná počujúcimi rodičmi a dvoma počujúcimi bratmi, ktorí sa učili posunkovému jazyku na Gallaudetovej Univerzite. Mala som 9 mesiacov, keď sa dozvedeli, že som nepočujúca.

Môj otec a mama pracovali pre vládu dlhé roky (otec šiel do dôchodku po 36 rokoch práce v armáde). Mama bola registrovaná setra vo federálnej nemocnici. Asi už chápete, kde som našla inšpiráciu pracovať pre vládu.

Vyrastala som tak, že som navštevovala rozličné školy pre nepočujúcich vo viacerých štátoch, pretože sa môj otec musel kvôli armáde veľa sťahovať. Musím priznať, že mám bohaté skúsenosti. Musela som meniť posunkový jazyk, vždy keď som prišla do novej školy v novom štáte. Bolo to zaujímavé, ale zároveň frustrujúce.

Keď som nastúpila na druhý stupeň modelovej školy pre nepočujúcich, zažila som kultúrny šok

Keď som túto školu po 2 rokoch skončila, mala som pocit, že som tam stále cudzincom. Poznala som rôzne dialekty posunkového jazyka, keďže sme žili v rozličných štátoch USA a kombinovala som ich do jedného. Občas som si vymyslela aj nejaké vlastné posunky a preto mnohí považovali moje posunkovanie za smiešne. Nikdy ma však nekritizovali.

Mimo školy som však bola často kritizovaná za posunkový jazyk, ktorý som používala a tak som im povedala, že sa NEZMENÍM a budem ho používať, pretože to je spôsob, ktorý poznám ASL/angličtina.

Mala som milujúcu rodinu

Chcela by som vám povedať dôvod, prečo som sa rozhodla napísať, že “komunikácia je kľúč k rodine”. Videli ste, že sa na začiatku moji dvaja bratia a rodičia učili posunkovať dávno predtým, než som sa to naučila ja. Veľmi im záležalo na tom, aby so mnou mohli komunikovať a cítila som sa im rovná. Moji rodičia a bratia mi dokonca tlmočili špeciálne programy v televízii. Niekedy sa stalo, že niektorý člen rodiny sedel pred televízorom, aby mi tlmočil vianočný program. V tom čase ešte neexistovali skryté titulky.

Našla som si nepočujúcich priateľov

Moja rodina sa dokonca snažila, aby našli kostol v ktorom sa tlmočilo pre nepočujúcich a našli aj nedeľnú školu pre nepočujúce deti. Takto sme spolu mohli chodiť na výlety s ostatnými deťmi z nedeľnej školy a ja som sa s nimi mohla spriateliť. Po mnoho rokov mali moji bratia priateľov medzi nepočujúcimi spolužiakmi, aby mohli pokračovať v komunikácii v posunkovom jazyku. Rodina mi poskytla veľkú podporu, keď som sa nažila komunikovať s počujúcimi ľuďmi a tak nestratiť kontakt s počujúcim svetom.

Byť súčasťou počujúceho sveta

Vzhľadom na to, že som bola šampión v plávaní, počas nasledujúcich 15 rokov som sa spriatelila s množstvom počujúcich plavcov, ktorí sa chceli naučiť posunkovať….a ja som sa zatiaľ učila odzerať z pier plavcov bez toho, aby som navštevovala kurzy odzerania. Moji rodičia ma to neučili, naučila som sa to sama. Vedieť čítať z pier bolo veľkou výhodou v počujúcom svete. Mnoho ľudí bolo prekvapených, že to dokážem, vrátane tlmočníkov, ktorí občas zmenili to, čo som povedala a ja som ich pri tom pristihla a opravila ich.

Komunikácia je kľúč

Takže komunikácia je kľúčom v rodine. Vy všetci, vrátane rodičov, nemôžete očakávať, že sa dieťa naučí komunikovať v škole, domov je veľmi dôležitý. Ignorovať alebo obmedzene komunikovať pomocou gest v rodine, je podľa mňa veľmi nesprávne! Nenôžete chcieť, aby vaše nepočujúce deti ostali laikmi v používaní jazyka navždy! Potrebujú získať prácu v počujúcom svete, pretože počujúca komunita tvorí väčšinu . Pamätajte na to, že by ste mali začať posunkovať s deťmi čo najskôr, chodiť na kurzy a zapojiť do toho aj súrodencov. Je to veľmi dôležité.

Kde sa nachádzam teraz

V súčasnosti pracujem pre federálnu vládu ako sekretárka pre agentúry, ktoré robia audit. Som tu 2 roky. Pre federálnu vládu už pracujem dokopy 6 rokov. Mala som veľké šťastie, že som získala takúto prácu, pretože to bude dôležité pre môj životopis. Je dôležité začať s dobrou prácou pred tým, než skončíte školu.

V súčasnosti si takisto robím bakalára v manažmente. Veľmi sa mi to páči. Je to veľmi náročné, ale robím to svojim tempom.