Kedy si si po prvý krát uvedomil, že sa tvoja porucha sluchu zhoršuje?

Myslím, že to bolo, keď som mal okolo 5 alebo 6 rokov. Najprv som si všimol, že ľudia okolo mňa reagujú trošku inak – učitelia aj spolužiaci sa na mňa dívali so zábavou, alebo vyzerali byť nespokojní. pre dôvod, ktorý som vtedy nevedel pochopiť.

Povedal si to niekomu, mame alebo učiteľovi?

Nie, nechcel som s tým prísť domov. Vôbec sme o tom doma nehovorili až do chvíle, keď na mňa vyskúšal môj starý otec (na základe telefonátu s učiteľkou) známy test “rozumieš mi”? Najprv niečo povedal, keď som sa na neho díval…tomu som rozumel. Potom si zakryl ústa rukou a povedal niečo iné – tomu som už nerozumel. Vtedy som si uvedomil, že som závislý na odzeraní, pretože mám stratu sluchu. Hneď na to sme navštívili foniatra.

Pamätáš si, ako si sa cítil, keď si si to uvedomil?

Zmätene, možno až zdesene – nad jeho reakciou, nie mojou. Ostatní príbuzní a učitelia boli znepokojení a prehnane starostliví. Vtedy som si uvedomil, “Ach, niečo so mnou nie je v poriadku. Spôsob akým ľudia na to reagujú, musí to byť skutočne zlé”. Hanbil som sa za to, čo sa mi stalo.

Čo si musel urobiť, aby si mohol ostať v bežnej triede?

Predstierať! Pamätám si, že hluchota bola v mojich očiach niečo zlé. Preto som sa snažil, aby som nevyzeral ako nepočujúci. Prikyvoval som, keď ostatní niečo hovorili, usmieval som sa, keď sa ostatní usmievali, viedol som povrchné debaty….snažil som sa urobiť čokoľvek, aby som vytvoril ilúziu, že môžem počuť. Neskôr som otravoval iných, aby mi vysvetlili, akú máme domácu úlohu a robil všetko pre to, aby som to stihol dobehnúť. Takisto mi veľmi pomohol asistent učiteľa v triede….ale v podstate som sa len klamal.

Teraz, keď sa na to spätne dívaš, aký by bol lepší spôsob ako ti pomôcť vyrovnať sa s poruchou sluchu?

Prial by som si, aby som vtedy lepšie rozumel, že hluchota nie je nič hrozné, iba odlišnosť. Niečo, čo jednoducho vyžaduje iný prístup…..ako napríklad používanie posunkového jazyka alebo tlmočníkov. Úplne som to pochopil až v 10 triede. Naučil som sa ako využívať svoje silné stránky a nie zakrývať alebo opravovať svoje slabosti.

Čo by si odkázal dieťaťu, ktoré stráca sluch?

Nie som si úplne istý, čo by som mu povedal – ale veľmi by som dbal na to ako reagujem. Snažil by som sa ho uistiť, “Je to v poriadku, si nepočujúci (alebo nedoslýchavý). Možno budeš musieť robiť niektoré veci trochu inak, ale budeš v poriadku.” Snažil, by som sa mu odpovedať na všetky otázky tak taktne ako sa to len dá. Takisto by som mu ukázal, že nie je jediné na svete a zoznámil by som ho s inými rovesníkmi a ľuďmi, ktorí by sa pre neho mohli stať modelom. Asi by som sa mu takisto snažil dať niektoré detské knihy, ktoré hovoria o probléme hluchoty.