Becky je 5 1/2 ročná a narodila sa so závažnou stratou sluchu. Jej rodičia a staršia sestra sú počujúci. Rozhodli sa, že s ňou budú používať reč aj posunky. Becky nosí načúvacieho prístroje a navštevuje školu pre nepočujúcich.

Zistili sme, že má stratu sluchu

Becky mala len niekoľko mesiacov, keď sme začali mať podozrenie, že môže mať stratu sluchu. Jej pediater jej otestoval sluch tým, že treskol dverami. Mal pocit, že videl Becky zareagovať. Avšak lekár veril mojej intuícii a poslal Becky na vyšetrenie sluchu. Audiológ vyšetril Beckin sluch tým, že pozoroval jej správanie na zvukové podnety….tiež mal pocit, že videl u Becky reakciu. Ja som však bola stále presvedčená, že Becky na zvuky nereaguje. Trvala som na tom, aby jej urobili ABR test.

Keď mala Becky 6 mesiacov, audiológ zistil, že má závažnú stratu sluchu. Viete, keď sa vám to stane po prvý krát, mate pocit, že sa s tou bolesťou nedá žiť. A potom sa dostanete do fázy konania a začnete získavať informácie a niečo robiť. Cítite, že existuje niečo, čo môžete urobiť, ovplyvniť alebo zlepšiť. Neskôr si už neviete ani spomenúť aké to bolo na začiatku.

Beckin otec k tomu povedal: Aby som pravdu povedal, teraz si už ani neviem spomenúť, prečo som bol tak strašne zronený, ale určite viem, že som bol. Možno to bolo preto, že som si uvedomil, že bude iná ako my, alebo som vedel, že s ňou nebudem vedieť komunikovať tak ako som chcel.

Zisťovanie možností

Od audiológa sme odišli s množstvom informácií a zoznamom zdrojov a kontaktmi na ľudí. Kontaktovali sme špecialistu na stratu sluchu na miestnej škole, ale takisto audiológa na najbližšej škole pre nepočujúcich. Objednali sme si časopis o ľuďoch so stratou sluchu a hľadali informácie na internete, čítali knihy a zakúpili si videá o posunkovom jazyku, rozprávali sa s rodičmi detí, ktorí sú v podobnej situácii. Takisto k nám začal chodiť logopéd a špecialista na výchovu sluchu. Potrebovali sme počuť, že budeme schopní s Becky komunikovať. Potrebovali sme počuť, čo sa máme naučiť. A potom prišiel ďalší odborník a pomohol nám vytvoriť vzdelávací plán. Pochopili sme, že existujú služby, ktoré nám pomôžu napredovať a nemusíme ich všetky platiť…

Rozhodujeme sa ako komunikovať

Logopéd nám povedal, že môžeme používať orálny prístup alebo totálnu komunikáciu, ale rozhodnutie nechal na nás. Na začiatku sme boli nešťastní, že nám lekári a iní odborníci nepovedali, čo máme robiť…. Rozhodli sme sa, že je najdôležitejšie, aby sa Becky naučila komunikovať a vyjadrovať svoje pocity. Chceli sme, aby bola schopná dať najavo nad čím premýšľa a čo cíti. Menej nás trápilo, či bude schopná rozprávať. Vzhľadom na to, že mala závažnú stratu sluchu, rozhodli sme sa pri komunikácii s ňou používať oboje (posunkový jazyk aj hovorenú reč).

Viete, veľmi som si prial, aby nám niekto povedal: ”Hej, ja som odborník a toto je tá najlepšia vec pre vaše dieťa” ….ale oni boli všetci neutrálni. Viete, dozvedeli sme sa o tom len pred štyrmi dňami, ale oni sa do toho nechceli miešať a povedali, že rozhodnutie je na nás.

V súčasnosti s nami Becky plynulo komunikuje pomocou posunkového jazyka. Viete, my sa snažíme zapamätať si slová, ale posunkový jazyk je jej jazykom. Ja viem viac slov ako ona, ale ona vie lepšie komunikovať. Becky je v športovom tíme s množstvom počujúcich dievčat a jedna z matiek mi povedala “Vyjadruje sa tak nádherne a vie komunikovať“…a ja som jej odpovedala, že je to to, čo prirodzene robí najlepšie, výraz tváre a tela je pre nepočujúcich ľudí veľmi dôležitý.

Používanie načúvacích prístrojov

Prvé načúvacie prístroje boli pre Becky veľmi veľké a objednali sme ich, pretože nám povedali, že sú lepšie ako tie mini. V čase, keď sme ich dostali, mala Becky iba 6 mesiacov a začínala liezť. Načúvacie prístroje jej lomili ušká na polovičku, pretože boli veľmi ťažké. Nijak sme nevedeli zabezpečiť, aby tie malé ušká udržali váhu veľkých naslúchadiel….bolo to dosť frustrujúce. Pamätám si, že som si myslela, že to nedokážeme. Jej malé ušká ich ani neudržia.

Na začiatku nosila Becky načúvacie prístroje iba vedy, keď ich skutočne potrebovala. Becky pochopila, že existuje čas, kedy ich skutočne musí nosiť. Keď ideme do školy, požiada nás, aby sme jej ich nasadili a len čo nastúpime do auta, hneď ich zloží. Zvyčajne ich dáme na chvíľu dole a potom ich zase nasadíme, s čím ona súhlasí…. ale hneď na to, ju musím zamestnať aktivitou, pri ktorej vie, že je dôležité počúvať.

Becky nosila krabičkové načúvacie prístroje asi 3 roky. Bolo to veľa dielov – nosila mikrofón, načúvacie prístroje, kábliky, ktoré všetko spájali…bolo to skutočne ťažkopádne ……odkladali sme ich do ruksaku, teda takého balíčku na bruchu a bolo to skutočne ťažké. Keď sme ju učili používať toaletu, musela mať všetok ten aparát pred sebou.

Keď mala Becky 5 rokov, dostala nové kvalitné prístroje. Bolo úžasné vidieť ako začína reagovať na ‘S’ a ‘Š’ pri hlasitosti len 20 dB. Bolo to úplne neskutočné. Keď ju jej tato sprchoval povedala, “Vieš, nikomu to nepovedz, je to tajomstvo, ale myslím si, že sa stávam počujúcou.” Dnes som ju videla ako perfektne na vyšetrení reagovala na ‘S’ a ‘Š’ a ‘AH’, ‘OO’, ‘I’. Audiologička jej povedala, aby sa snažila zopakovať čo počuje a ona zopakovala ‘AH’ a ‘OO’, a ‘I’ , ale nevedela zopakovať ‘S’. Spýtala sa ako sa jej darilo a audiologička povedala, že bola perfektná. A tak sa spýtala, “Som stále nepočujúca?”