Myslenie, pamäť a predstavy

Všetky deti, čiže aj deti, ktoré od narodenia nepočujú, začínajú myslieť skôr, ako si osvoja hovorený alebo posunkový jazyk. Je to preto, lebo  obdobie, keď sa reč naplno prepojí s myslením, je okolo druhého roka. Do jedného roka je myslenie detí predovšetkým predmetné, konkrétne, praktické a jednoduché. Skúsenosti detí do jedného roka bývajú väčšie ako veľkosť ich pasívnej a aktívnej slovnej zásoby. Po prvom roku však začne slovná zásoba dieťaťa rásť a dieťa začne čoraz viac používať jazyk na to, aby premýšľalo o ľuďoch, veciach a udalostiach okolo neho. Je mimoriadne dôležité, aby ste v tomto veku zabezpečili dieťaťu prístup k jazyku. Ak má dieťa menšiu stratu sluchu, hovorená reč je prirodzene prvou voľbou. Ak si však nie ste istí tým, čo všetko dieťa cez načúvacie prístroje počuje, odporúčame vám aspoň dočasne zvážiť alternatívnu formu komunikácie – napríklad kontaktné posunkovanie (posunky a hovorená reč súčasne). Takáto „poistená“ komunikácia umožní rozvíjať myslenie dieťaťa v čase, kým sluch nepreberie zodpovednosť za vývin hovorenej reči.

Ak má dieťa dobre a skoro kompenzovaný sluch a vhodnú komunikáciu, jeho myslenie, pamäť aj predstavy sa budú rozvíjať podobne ako u počujúcich rovesníkov. Bez ohľadu na metódu komunikácie, pre rozvoj myslenia je veľmi dôležité, aby malo vaše dieťa, tak ako akékoľvek iné dieťa, veľa rôznorodých zmyslových podnetov (sluchové, zrakové, hmatové, chuťové…), aby ste mu pravidelne pomáhali vytvárať si asociácie medzi pojmami (napr. jablko je červené, rastie na strome, ojedá ho červík, je sladké, a keď je zrelé, padá na zem), aby ste mu vysvetľovali súvislosti (prečo, ako, načo) a dovolili mu objavovať príčinu a následok jeho správania a skúmania.

Ak vaše dieťa nebude mať dlhodobo dobre skompenzovaný sluch a (alebo) vhodnú komunikáciu, jeho myslenie (hlavne to verbálne), sluchová pamäť aj sluchové predstavy sa s veľkou pravdepodobnosťou začnú postupne oneskorovať.

 

Inteligencia

To, že sa vaše dieťa narodilo s poruchou sluchu, neznamená, že sa narodilo aj menej inteligentné. Za predpokladu, že má vaše dieťa veľa rôznorodých podnetov, vybrali ste vhodnú komunikačnú metódu a dieťa rozumie jazyku, ktorý s ním používate, bude mať rovnaké podmienky ako akékoľvek iné počujúce dieťa svoj potenciál rozvíjať. Nie je teda najmenší dôvod, aby ste od neho čakávali menej alebo zľavovali z bežných požiadaviek.

Vice versa, ak dieťa s poruchou sluchu nemá dostatok podnetov a nebude mať možnosť komunikovať a rozvíjať myslenie a jazyk od raného veku, začne sa to negatívne odrážať aj na jeho verbálnej, sociálnej a emocionálnej inteligencii.

 

Samozrejme, medzi deťmi s poruchou sluchu sú aj deti, ktoré sa narodili s viacnásobným postihnutím. V závislosti od kombinácie postihnutí môžu mať niektoré deti znížené IQ, čo sa môže prejaviť pomalšou motorikou, neskoršie zvládnutou sebaobsluhou a zároveň pomalším tempom pri učení sa jazyku, novým zručnostiam a vedomostiam.

 

Pozornosť

Zraková pozornosť u nedoslýchavých detí, ktoré majú skorú a správnu kompenzáciu sluchu, sa vyvíja podobne ako u ich počujúcich rovesníkov. O rozvíjaní očného kontaktu, zrakovej pozornosti aj odzeraní sme písali v kapitole Komunikácia.

U niektorých detí s veľmi ťažkou nedoslýchavosťou, ktorým nestačia načúvacie prístroje, a všetkých nepočujúcich detí, ktoré sú bez kochleárneho implantátu, je odzeranie a tým aj intenzívna zraková pozornosť nevyhnutná pre akúkoľvek komunikáciu. Ak je odzeranie hlavným zdrojom informácií a to je vtedy, ak sa s dieťaťom zároveň neposunkuje, sústredená zraková pozornosť môže rýchlo vyvolať únavu a zvýšené nervové vypätie, a preto je dôležité, aby malo dieťa pravidelné prestávky, keď si môže oddýchnuť,

O cielenej sluchovej pozornosti a učení sa počúvať sa dozviete v kapitole Sluchová výchova. Existuje však aj náhodná sluchová pozornosť, ktorá zohráva vo vývine počujúcich detí veľkú úlohu, pretože je jedným z dôvodov, prečo počujúce deti veľa vedia o tom, ako svet funguje. Jednoducho sa mnoho vecí dozvedia len tým,  že si náhodne vypočujú aj vzdialenejšie rozhovory v rodine, v úrade alebo na ulici, započujú z vedľajšej miestnosti, čo hlásia v rádiu alebo v televízii. Ak má dieťa s poruchou sluchu dobre kompenzovaný sluch od raného veku, skoro všetky tieto „prepočutia“ mu budú dostupné. Ak však dobre kompenzovaný sluch načúvacími prístrojmi alebo kochleárnym implantátom nemá, jeho možnosti spontánnej sluchovej pozornosti sú obmedzené iba na situácie, keď sa rozhovory odohrávajú blízko neho. Následkom toho sa často stáva, že je menej informované o tom, ako svet okolo nás funguje. Ak je to váš prípad a vaše dieťa z rôznych dôvodov ešte stále nemá dobre kompenzovaný sluch, je na vás, aby ste si tento fakt uvedomovali a našli ste si čas, keď vášmu dieťaťu mnohé tieto náhodné informácie dodatočne sprostredkujete. Môžete to urobiť tak, že ho zoberiete bližšie k človeku, ktorý rozpráva zaujímavú príhodu, privoláte ho k televízoru, keď z diaľky započujete, že sa niečo podstatné stalo, alebo si s ním cielene sadnete a porozprávate mu, čo všetko ste dnes zaujímavé počuli. Pre tých, ktorí s dieťaťom zároveň posunkujete, pomáha, aby ste mu vzdialenejšie konverzácie, ktoré bežne bežia medzi rodičmi alebo starými rodičmi a súrodencami, občas preposunkovali. Je to dôležité práve preto, že aj počujúce dieťa by ich prirodzene započulo a naučilo sa z nich mnoho dôležitého.