Výber vhodnej komunikačnej metódy je zásadný pre rozvoj reči a jazyka a neexistuje ideálna metóda pre všetky deti. Spôsob komunikácie s dieťaťom nie je jednorazové ani nemenné rozhodnutie, dôležité však je, aby ste neotáľali a s komunikáciou začali čo najskôr. Sledujte spolu s odborníkmi vývin vášho dieťaťa a pravidelne s nimi komunikujte o tom, či vám daná metóda vyhovuje, či vy aj vaše dieťa robíte pokrok. Občas sa stáva, že sa vyberie určitá metóda komunikácie a časom sa ukáže, že v nej dieťa z rôznych dôvodov nerobí dostatočné pokroky. Ak je to aj váš prípad, nebojte sa spôsob komunikácie zmeniť. Komunikácia je proces, nie stav.

 

Prelingválne nedoslýchavé dieťa

Ak je vaše dieťatko stredne alebo stredne ťažko nedoslýchavé, môžete s pomocou skoro pridelených (šesť mesiacov) a dobre nastavených načúvacích prístrojov dosiahnuť, že sa u neho vyvinie zrozumiteľná reč a bohatá slovná zásoba úplne prirodzenou cestou. Pri rozvoji reči a sluchovej výchove vám môže pomôcť surdopéd a logopéd. Deti so stredne ťažkou stratou sluchu zvyčajne nepotrebujú posunky na to, aby sa naučili komunikovať, môžu im však pomôcť vyjadriť sa v období, kým sa u nich rozvinie hovorená reč (podobne ako počujúcim deťom pomáhajú napríklad babysigns).

 

Do skupiny prelingválne nedoslýchavých detí by sme mohli zaradiť aj deti s kochleárnym implantátom, keďže by pri ideálnom nastavení implantátu mali počuť zvuky reči na úrovni 20-30 dB (ľahká nedoslýchavosť). Z výskumov vyplýva, že predovšetkým u detí, ktoré dostanú kochleárny implantát do 18. mesiaca veku, je veľký potenciál, aby sa hovorená reč a jazyk rozvinuli spontánne a bez väčších problémov.

Hovorená reč sa rozvinie aj u väčšiny nepočujúcich detí, ktoré nemali úžitok z načúvacích prístrojov a implantát dostali až okolo tretieho roka života. Tieto deti už však potrebujú intenzívnu surdopedickú a logopedickú starostlivosť. S pomocou implantátu budú síce pomerne rýchlo schopné započuť aj tiché hlásky reči (ľahká nedoslýchavosť), nadobudnúť primeranú pasívnu a aktívnu slovnú zásobu im však potrvá dlhší čas. Je to zvyčajne preto, lebo v období pred implantáciou nemali dostatok rečových podnetov, na ktorých by mohli teraz stavať, následkom čoho sa ich úroveň pasívnej aj aktívnej slovnej zásoby výrazne oneskorila vzhľadom na ich počujúcich rovesníkov.

 

Ak je vaše dieťatko ťažko alebo veľmi ťažko nedoslýchavé, prípadne má poruchu sluchu, ktorá sa bude zväčšovať, osvojenie si hovorenej reči čisto sluchom môže byť pre neho náročnejšia úloha. Aj medzi týmito deťmi sú však deti, ktoré dosiahnu úspechy orálnou alebo auditívno-verbálnou metódou. Nevyhnutnou podmienkou na čo najviac prirodzený vývin reči však je, že vaše dieťa s ťažkou stratou sluchu dostane kvalitné a dobre nastavené načúvacie prístroje už okolo šiesteho mesiaca veku a bude s nimi schopné zachytiť celé spektrum reči.

 

Ak máte dieťatko, ktoré má veľmi ťažkú stratu sluchu a nemá dobre kompenzovaný sluch, osvojovanie si správnej výslovnosti a slovnej zásoby na základe sluchu bude pre neho náročné. Jeho artikulácia bude bez špeciálnej logopedickej pomoci narušená, hlas môže mať zmenenú výšku, tempo reči môže byť spomalené a rytmus reči nepravidelný. Ak stav limitovaného počutia potrvá dlho (viac ako tri roky), dieťaťu počas tohto obdobia unikne veľa slov a viet, následkom čoho bude jeho slovná zásoba výrazne zmenšená a gramatická stavba slov a viet chybná. Budúca schopnosť dieťaťa plynulo a funkčne komunikovať hovorenou rečou môže byť v takomto prípade vážne ohrozená, pretože nedostatok sluchovej a rečovej stimulácie v prvých troch rokoch života môže spôsobiť, že sluchové a rečové centrum v mozgu začne postupne „zaspávať“.

 

Keďže diagnostika a následná korekcia sluchu na Slovensku ešte stále zaostáva za zahraničím a ani v roku 2017 celoplošne nedosahujeme medzinárodné odporúčania 1-3-6, odporúčame (autorky) pri deťoch s ťažkou stratou sluchu aspoň dočasne v ranom veku posunkovať. Je to preto, aby sa využil vzácny čas na rozvoj jazyka, kedy je mozog pripravený a zároveň sa vytvorila akási záchranná sieť pre deti, u ktorých sa časom ukáže, že sa pri rozvoji hovorenej reči nevedia o sluch dostatočne oprieť. Z toho, čo vidíme v poradni, ale aj z vyjadrení rodičov, ktoré sme vám sprostredkovali v kapitole Posunkovať alebo neposunkovať, je zjavné, že posunky nebránia rozvoju hovorenej reči. Naopak, vidíme, že skoré jazykové a komunikačné zručnosti získané vďaka posunkom môžu uľahčiť dieťaťu osvojovanie si hovorenej reči (dieťa najprv zvládne posunok a ten si postupne začne spájať so slovom).

Podľa našej skúsenosti si dieťa intuitívne samo vyberá, aká komunikácia mu je v danej chvíli najviac prirodzená. Ak je dieťa schopné napriek ťažkej poruche sluchu dostatočne využívať sluch na rozvoj hovorenej reči, postupne jej začne dávať prednosť, pretože vyrastá v počujúcom prostredí, kde sa v jeho širšom okolí oveľa viac hovorí, ako posunkuje. Ak sa toto isté dieťa zároveň pohybuje medzi deťmi alebo dospelými ľuďmi, ktorí primárne posunkujú, je veľmi reálne, že bude posunkovú a hovorenú reč periodicky striedať podľa toho, s kým bude hovoriť.

 

Prelingválne nepočujúce dieťa

je dieťa, ktoré stratilo sluch pred ukončením vývinu reči (šesť rokov).

Keďže tomuto dieťaťu nestačia na vnímanie hovorenej reči načúvacie prístroje, za predpokladu, že nemá v ranom veku kochleárny implantát, musí sa učiť komunikovať predovšetkým pomocou zraku (odzeranie a/alebo posunky).

Vyvodzovať hovorenú reč u dieťaťa, ktoré ju skoro vôbec nepočuje, je dlhodobá drina na strane dieťaťa, rodičov aj odborníkov, keďže sa tak deje primárne na základe hmatu (pomocné artikulačné znaky). Napriek veľkej snahe všetkých zainteresovaných umelo vytvorená reč u väčšiny týchto detí neznie ako reč počujúcich detí. Podobne ako u detí s veľmi ťažkou poruchou sluchu, deti striedajú vysoký a nízky hlas a ich hlas je skôr šepkaný. Nápadný je nesprávny rytmus, ktorý narúša plynulosť reči. Je to spôsobené nesprávnym hospodárením s dychom, artikulačnou neobratnosťou a nerešpektovaním dĺžky dlhých samohlások. U väčšiny (ale nie všetkých) prelingválne nepočujúcich detí bez dobrej kompenzácie sluchu je výrazne narušená zrozumiteľnosť reči aj gramatika hovorenej reči. Výslovnosť je často namáhavá a realizuje sa s prehnanou silou. Je to preto, lebo dieťa nemá spätnú sluchovú kontrolu a svoju výslovnosť kontroluje pri nácviku iba zrakom (pred zrkadlom) a hmatom. Znížená zrozumiteľnosť sa pre mnohé nepočujúce deti aj dospelých stáva veľkou bariérou v komunikácii s počujúcimi.

Slovná zásoba je u drvivej väčšiny nepočujúcich detí, ktoré nemajú kompenzovaný sluch a neposunkujú, výrazne oneskorená. S malou slovnou zásobou sa následne oneskoruje aj myslenie a možnosti sociálneho kontaktu dieťaťa s rovesníkmi. Dieťa zaostáva za svojím potenciálom.

Prelingválne nepočujúcemu dieťaťu môže na ceste za počutím pomôcť kochleárny implantát a na ceste k vzdelaniu aj posunkový jazyk, ktorý ho naučí myslieť a komunikovať od raného veku.

 

Postlingválne nepočujúce dieťa

je dieťa, ktoré stratilo sluch po šiestom roku života, zvyčajne následkom vážnej choroby, ototoxických liekov alebo progresívnej straty sluchu s neskorým začiatkom.

Postlingválne nepočujúce deti na rozdiel od prelingválne nepočujúcich detí nemajú zásadné problémy s komunikáciou, pretože v čase, keď stratili sluch, už rozvinutú reč mali. Väčšine týchto detí svet zvukov chýba, a preto si zvolia kochleárny implantát.

Táto skupina detí zvykne mať s kochleárnym implantátom veľmi dobré výsledky, pretože má už pred implantáciou dobre rozvinuté sluchové a rečové centrum v mozgu. Po implantácii sa pomerne rýchlo tieto deti naučia prepájať slová uložene v sluchovej pamäti so slovami, ktoré teraz počujú cez implantát. Aby zostalo sluchové a rečové centrum čo najviac aktívne, k implantácii by malo dôjsť čo najskôr po ohluchnutí, niektoré zdroje udávajú, že maximálne do šiestich mesiacov po ňom.

 

Implantácia však nemusí byť vhodným riešením pre všetky deti. Ak je to váš prípad a chcete, aby si napriek závažnej strate sluchu zachovalo vaše dieťa zrozumiteľnú reč, bude nevyhnutné, aby ste na rozvoji jeho slovnej zásoby a komunikácie spolupracovali so surdopédom a vaše dieťa nastúpilo do intenzívnej a dlhodobej starostlivosti logopéda.