Vzdelávanie a výchova dieťaťa s poruchu sluchu sa prirodzene začína v ranom veku, počas každodenného života a hry. Veľa sa o tom zmieňujeme v kapitolách Raná komunikáciaRutiny a prirodzené prostredie. Nechať preto komunikáciu a vzdelávanie až na materskú školu je zanedbanie potenciálu dieťaťa.

 

V období okolo troch rokov sa väčšina rodičov rozhoduje, kam zaradiť ich dieťa s poruchou sluchu. Či si vybrať bežnú školu, školu alebo triedu pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou alebo školu pre deti so sluchovým postihnutím. Viac sa o možnostiach zaškolenia a výbere vhodnej školy pre deti s poruchou sluchu venujeme v kapitole Dieťa s poruchou sluchu v materskej škole a v kapitole Školská zrelosť.

 

Bez ohľadu na to, v akej škole sa rozhodnete dieťa zaškoliť, jeho budúce možnosti pracovného uplatnenia aj vzdelania budú do veľkej miery závisieť od toho, akú veľkú slovnú zásobu bude dieťa mať, ako dobre zvládne písanú a hovorenú reč.

Je iba málo profesií, ktoré človek s poruchou sluchu nemôže vykonávať, pretože z hľadiska bezpečnosti alebo výkonu práce vyžadujú dobrý sluch. Medzi ľuďmi s poruchou sluchu nájdete stredoškolákov aj vysokoškolákov. Sú tu šikovní remeselníci, kuchári, krajčíri alebo kaderníci, odborníci v oblasti počítačov, umelci, učitelia, ekonómovia aj právnici. Aby mali študenti s poruchou sluchu vytvorené čo najlepšie podmienky na štúdium, niektoré univerzity im ponúkajú pomoc pri štúdiu (na Univerzite Komenského je to napríklad Centrum podpory študentov so špecifickými potrebami).

 

Čo je možno zaujímavé, je, že časť ľudí s poruchou sluchu sa rozhodne po ukončení vzdelávania znova pracovať s deťmi alebo dospelými s poruchou sluchu. Niektorí učia, iní vychovávajú, ďalší tlmočia alebo pomáhajú pri vybavovaní na úradoch.